Návrh štátneho rozpočtu na ďalšie roky sa stal terčom ostrej kritiky zo strany opozičného Progresívneho Slovenska (PS) aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Kým PS vláde vyčíta, že celú ťarchu konsolidácie presúva na ľudí a sama na sebe nešetrí, rozpočtová rada varuje, že opatrenia, ktoré štát navrhol, ani zďaleka nestačia na stabilizáciu verejného dlhu. Téme sa venuje portál joj24.sk.
Štát odmieta šetriť na vlastných platoch
Predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka uviedol, že navrhovaný rozpočet neprinesie ozdravenie verejných financií, ale naopak, ešte viac zaťaží bežných ľudí. Podľa neho budú mať občania menej peňazí zo svojich výplat a pribudne tých, ktorí sú ohrození chudobou.
Najväčším terčom kritiky zo strany PS je fakt, že vláda podľa nich nepredstavila ani jediné konkrétne opatrenie, ako plánuje šetriť na vlastnom chode. Šimečka to ilustroval na príklade platov vládnych predstaviteľov, keď poznamenal, že vláda predstavuje konsolidáciu, no nemá ani toľko sebareflexie, aby si znížila vlastné „dvojnásobné“ platy.
Jeho stranícky kolega a člen finančného výboru Štefan Kišš označil návrh rozpočtu za „najväčší pamflet za posledných 20 rokov“ a skonštatoval, že štátny dlh dosahuje napriek rokom uťahovania opaskov historicky najvyššiu úroveň.
Rozpočtová rada potvrdzuje riziká
Kritický postoj opozície podporila aj nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Vo svojom stanovisku uviedla, že návrh neprináša skutočnú stabilizáciu verejných financií. Hoci deficit má podľa plánu klesnúť, celkový dlh Slovenska bude naďalej rásť.
RRZ zdôraznila, že ani po prijatí všetkých konsolidačných opatrení sa nepodarí stabilizovať dlh do konca volebného obdobia. Vláda týmto návrhom podľa rady zároveň neplní sankciu vyplývajúcu z dlhovej brzdy, ktorá predpokladá predloženie opatrení na zníženie dlhu. Návrh rozpočtu bol zverejnený v stredu 8. októbra a vláda by ho mala schvaľovať v piatok 10. októbra, po štvrtkovom prerokovaní na tripartite so sociálnymi partnermi.
Je to fér? Odpoveď je každému jasná
Z pohľadu mnohých občanov a politických komentátorov je skutočne vysoko nefér, ak vláda na jednej strane žiada od celej spoločnosti, aby si „uťahovala opasky“, a na strane druhej odmieta začať so šetrením viditeľne sama od seba, napríklad na platoch politikov.
Celý problém spočíva predovšetkým v morálnom a symbolickom rozmere. V čase, keď vláda zavádza opatrenia, ktoré priamo znižujú čisté príjmy zamestnancov (cez vyššie odvody), likvidačne zaťažujú živnostníkov a zvyšujú dane a poplatky pre všetkých, verejnosť očakáva, že jej lídri pôjdu príkladom. Ak politici žiadajú obete od národa, no sami si ponechávajú vysoké platy, ktoré si v minulosti navýšili, vytvára to dojem arogancie a odtrhnutia od reality bežných ľudí. Vzniká tak pocit, že platí dvojaký meter – iný pre politikov a iný pre všetkých ostatných. Je to klasická situácia, ktorú ľudia vnímajú tak, že „kážu vodu a pijú víno“.
Vláda by mohla argumentovať, že zníženie platov niekoľkých desiatok či stoviek politikov by v porovnaní s miliardovým deficitom štátneho rozpočtu predstavovalo len „kvapku v mori“ a reálne by problém nevyriešilo. Z čisto matematického hľadiska by to bola pravda. Tento argument však úplne ignoruje psychologický a politický dopad takéhoto kroku. Pre verejnosť nejde o presnú sumu, ktorú by štát ušetril, ale o gesto solidarity a zdieľanej zodpovednosti. Ak by vláda začala konsolidáciu tým, že by demonštratívne znížila vlastné platy, oveľa ľahšie by sa jej obhajovali nepopulárne opatrenia pred verejnosťou. Ukázala by tým, že kríza sa týka všetkých a všetci sa na jej riešení podieľajú.
Keďže sa tak nedeje, kritika opozície, že vláda „nemá ani toľko chochmesu“, aby si znížila vlastné platy, rezonuje v spoločnosti veľmi silno. Podkopáva to dôveru v samotný proces konsolidácie, ktorý potom ľudia nevnímajú ako nevyhnutné spoločné úsilie o záchranu štátu, ale skôr ako jednostranné vyberanie peňazí od občanov a firiem na financovanie nákladného chodu štátu, vrátane platov samotných politikov. Pocit nespravodlivosti teda pramení z očividného rozporu medzi slovami o šetrení a skutkami, ktoré túto snahu na najvyšších miestach nepreukazujú.
Čo obsahuje tretia konsolidácia?
Tretí konsolidačný balík (na rok 2026) obsahuje rozsiahle zmeny, ktoré sa priamo dotknú peňaženiek občanov. Kľúčovým opatrením je zvýšenie sadzby zdravotných odvodov pre zamestnancov zo 4 % na 5 %. Zrejme najtvrdšie dopady sú namierené na živnostníkov (SZČO), ktorým sa od roku 2026 dramaticky zvyšujú minimálne mesačné odvody až na 425 eur, skracujú sa odvodové prázdniny pre začiatočníkov a zavádzajú sa nové povinné „mikroodvody“ aj pre ľudí s nízkym príjmom z podnikania.
Balíček tiež zvyšuje odvodové zaťaženie pre lepšie zarábajúcich zamestnancov cez posunutie stropu pre platenie odvodov a ruší odvodové výnimky pre ľudí pracujúcich na dohody. Novinkou je aj masívne zvýšenie osobitného odvodu pre správcovské spoločnosti, čo podľa odborníkov môže ohroziť zhodnotenie dôchodkových úspor v druhom a treťom pilieri.
Na strane daní je najzásadnejšou zmenou reforma dane z nehnuteľností, ktorá prejde na zdaňovanie podľa trhovej hodnoty, čo zvýši daň najmä vo väčších mestách. Plánuje sa aj ďalšie zvýšenie spotrebných daní na tabak a alkohol. Konsolidácia sa zameriava aj na špecifické oblasti, ako sú sociálne podniky, kde sa sprísňujú pravidlá na poberanie dotácií a obmedzuje sa priestor na špekulácie. Na výdavkovej strane vláda avizuje všeobecné šetrenie na prevádzke štátu a prehodnotenie sociálnych dávok s cieľom ich lepšieho cielenia.
