Vznikajúca česká vláda v zložení strán (hnutí) ANO, SPD a Motoristé plánuje zásadnú zmenu v prístupe k sociálnym odvodom živnostníkov. Hoci majú tieto strany odlišné názory na viacero daňových otázok, pri snahe uľaviť drobným podnikateľom sa zhodujú na potrebe zastaviť postupné navyšovanie povinných sociálnych odvodov, ktoré zaviedla predchádzajúca, respektíve dosluhujúca vláda. Schválený konsolidačný balík totiž znamenal, že sa minimálny vymeriavací základ pre odvody mal od roku 2026 zvýšiť až na 40 percent priemernej mzdy, čo malo živnostníkom výrazne zvýšiť povinné platby. Téme sa venuje server e15.cz.
Vyššie odvody nebudú
Podľa Aleny Schillerovej, podpredsedníčky ANO a pravdepodobnej budúcej ministerky financií, je však nastupujúca vláda pripravená zastaviť zvyšovanie vymeriavacieho základu, a to prípadne aj so spätnou platnosťou. To znamená, že živnostníci, ktorí si už zvýšené odvody uhradili, by mohli spätné preplatky buď dostať v hotovosti, alebo by im boli automaticky odpočítané od ďalších povinností.
K úspore dôjde aj vďaka tomu, že povinná mesačná záloha na sociálne poistenie zostane v roku 2025 na 4 759 českých korunách (namiesto plánovaného navýšenia na 5 720 korún od januára 2026).
Prečo taká zmena?
Pôvodným zámerom predchádzajúcej vlády bolo zvýšiť odvody živnostníkov, aby sa v dôchodkovom veku vyhli existenčným problémom a nemuseli žiadať o štátne dávky. Vyššími zálohami sa mal tiež finančne posilniť dôchodkový systém, keďže podnikatelia platia menej ako zamestnanci a majú potom oveľa nižšie penzie.
Nová vláda však argumentuje, že prudké zvyšovanie odvodov nie je vzhľadom na ekonomickú situáciu ani záujmy drobných podnikateľov opodstatnené. Podľa doterajších odhadov by úprava mohla znamenať úsporu vyše 8,5 tisíca korún (približne 350 eur) za rok pre každého podnikateľa.
Politická vôľa
Zastropovanie povinných odvodov na súčasnej úrovni má podporu nielen ANO, ale aj strán SPD a Motoristé, ktoré deklarovali túto zmenu aj vo svojich volebných programoch. Schválenie novely však legislatívne trvá minimálne pol roka a nebude pravdepodobne možné nadobudnúť účinnosť už od januára budúceho roka.
Z tohto dôvodu má mať zákon spätnú účinnosť a všetky preplatky budú riešené korektne v prospech živnostníkov, pričom nikto by nemal prísť ani o korunu.
Hľadanie rovnováhy v rozpočte
Výpadok príjmov spôsobený nižšími odvodmi odhadovali ekonómovia na zhruba tri miliardy českých korún ročne. Nová vláda plánuje tento deficit vykrývať lepším výberom daní, návratom elektronickej evidencie tržieb (EET) a dôslednejšou kontrolou daňových podvodov.
Diskutuje sa však aj o tom, či sa nové povinnosti netýkajú len veľkých podnikateľov a či neprinesú výnimky pre drobných živnostníkov s ročným obratom do piatich miliónov českých korún, čo presadzujú Motoristé a SPD.
Ešte väčšia hrozba pre Slovensko
Je možné, že niektorí slovenskí živnostníci budú zvažovať presun svojho podnikania do Česka, najmä ak sa legislatívne podmienky pre drobných podnikateľov v susednej krajine stanú citeľne výhodnejšími – samozrejme, aj v súvislosti s plánovanými drastickými opatreniami slovenskej vlády, ktoré sú cielené práve na SZČO.
Ak česká vláda skutočne zastaví ďalšie zvyšovanie odvodov a umožní živnostníkom ušetriť nemalé sumy na sociálnom poistení v porovnaní s postupne rastúcimi slovenskými odvodmi, môže sa Česko stať atraktívnejšou alternatívou pre podnikanie. V praxi je totiž v rámci Európskej únie pomerne jednoduché prejsť na českú živnosť – stačí splniť základné registračné požiadavky, pričom neexistujú zásadné obmedzenia ani bariéry pre Slovákov s právom voľného pohybu a podnikania.
Súčasne však treba rátať s tým, že administratívny presun podnikania do Česka obnáša nielen registračné kroky, ale aj nutnosť orientovať sa v českej daňovej, sociálnej a zdravotnej legislatíve. Každý živnostník by si mal pred takýmto rozhodnutím podrobne preštudovať aktuálne nároky, povinnosti aj potenciálne výhody. Ak rozdiely medzi slovenskou a českou daňovou politikou zostanú výrazné, záujem o presun živností do Českej republiky môže byť v nasledujúcich mesiacoch výrazne vyšší, najmä medzi tými, ktorých podnikanie nie je viazané výlučne na slovenský trh.
