Najnovšia analýza združenia Klub500 ukazuje, že čisté mzdy slovenských zamestnancov rastú najpomalšie spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Hoci zamestnávatelia hrubé platy zvyšujú, extrémne daňovo-odvodové zaťaženie spôsobuje, že zamestnancom zostáva v peňaženke najmenej. Zo superhrubej mzdy (celkových nákladov firmy na zamestnanca) dostane Slovák len 51,5 percenta, čo je v regióne najhorší výsledok, informujú noviny.sk.
Čisté mzdy u nás rastú najpomalšie v regióne
Združenie Klub500 vo svojom ekonomickom prehľade Kompas500 hodnotí, že hoci sa krajiny V4 v poslednom desaťročí vydali cestou rýchleho rastu čistých miezd, Slovensko výrazne zaostáva. Podľa údajov globálnej poradenskej spoločnosti Forvis za roky 2016 až 2025 rástli čisté mzdy v súkromnom sektore v Česku, Maďarsku a Poľsku podstatne rýchlejšie.
Zatiaľ čo v Maďarsku stúpli čisté mzdy o 112 % a v Poľsku o 108 %, slovenskí zamestnanci si polepšili len o 54 %. Analytici pripomínajú, že ešte v roku 2016 mali Slováci druhé najvyššie čisté mzdy v regióne, no dnes tento rebríček uzatvárajú.
Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie
Tento negatívny trend podľa Klubu 500 nemožno pripísať neochote zamestnávateľov zvyšovať platy, ale predovšetkým vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu práce na Slovensku. Firmy síce hrubé platy zvyšujú, no tento rast sa do čistej mzdy premieta len obmedzene, keďže veľkú časť pohltia odvody a dane. Kým susedné krajiny prijali reformy na zefektívnenie systému, Slovensko si udržiava nastavenie, ktoré z každého eura vynaloženého na prácu odčerpáva najviac.
Porovnanie podielu čistej mzdy zo superhrubej mzdy (celkových nákladov firmy na zamestnanca) je nasledovné:
- Slovensko: 51,5 %
- Česko: 54,9 %
- Poľsko: 57,2 %
- Maďarsko: 58,9 %
Tento rozdiel podľa Klubu 500 neodráža ani tak výkonnosť ekonomiky, ako skôr nevýhodné nastavenie daňovo-odvodového systému.
Vyššie mzdy brzdí aj nezdaniteľná časť
Podnikatelia upozorňujú aj na problém s nezdaniteľnou časťou základu dane. Kým v minulosti sa jej výška blížila minimálnej mzde, v posledných rokoch rastie podstatne pomalšie. V dôsledku toho platia daň z príjmu už aj nízkopríjmoví zamestnanci, čo brzdí rast ich čistých miezd. Klub 500 tvrdí, že riešením musí byť zásadná reforma systému daní a odvodov.
Zhoršujúcu sa situáciu potvrdzuje aj Index medzinárodnej daňovej konkurencieschopnosti 2025, ktorý zostavuje Tax Foundation. V ňom Slovensko kleslo o štyri priečky na 14. miesto spomedzi 38 krajín OECD. Tento vývoj naznačuje, že slovenské daňové prostredie stráca atraktivitu pre podnikateľov aj zahraničných investorov.
Mzdy v roku 2026 zaplačú ešte viac
Žiaľ, mzdy Slovákov ani v budúcom roku nečaká ružové obdobie. Dôvod je asi každému jasný – tretia konsolidácia verejných financií.
Schválený tretí konsolidačný balíček je z veľkej časti postavený na zvyšovaní príjmov štátu, a to práve cez vyššie dane a odvody, ktoré sa priamo dotknú peňaženiek drvivej väčšiny obyvateľstva. Cieľom je síce znížiť deficit, no cenou za to je, že ľuďom zostane nižší disponibilný príjem.
Najpriamejší dopad pocítia takmer všetci zamestnanci, ktorým sa od januára zvýši sadzba zdravotných odvodov zo 4 % na 5 % z hrubej mzdy. To automaticky znamená zníženie čistej mzdy pre každého z nich – aj keby sa ich hrubý plat nezmenil, na účet im príde menej peňazí.
Ešte tvrdšie opatrenia sú namierené na živnostníkov (SZČO). Tí budú čeliť skokovému zvýšeniu minimálnych odvodov (sociálnych aj zdravotných) až na úroveň približne 425 eur mesačne. Zároveň sa im drasticky skracujú „odvodové prázdniny“ z takmer dvoch rokov na päť mesiacov. Azda najväčšou zmenou je zavedenie povinného „mikroodvodu“ (cca 131 eur) aj pre tých s nízkymi alebo príležitostnými príjmami (napr. dôchodcovia, mamičky na rodičovskej či ľudia privyrábajúci si popri zamestnaní), ktorí doteraz sociálne odvody neplatili.
Konsolidácia zasiahne aj lepšie zarábajúcich ľudí, a to zavedením nových, vyšších daňových pásiem (30 % a 35 %) pre príjmy nad 60-tisíc eur ročne a tiež zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie odvodov. Dotkne sa to aj ľudí pracujúcich na dohody, ktorým sa rušia odvodové výnimky.
Okrem priamych zrážok z príjmu budú mať Slováci menej peňazí aj kvôli novým daniam a poplatkom. Očakáva sa zvýšenie dane z nehnuteľností kvôli reforme, ktorá prejde na zdaňovanie podľa trhovej hodnoty. Zvýšenie spotrebných daní na tabak a alkohol sa prejaví vo vyšších cenách v obchodoch. Keďže balíček škrtá aj príjmy samospráv, je vysoko pravdepodobné, že mestá a obce budú nútené zvyšovať miestne poplatky (napríklad za odpad, škôlky alebo dane z nehnuteľností), aby vykryli svoje výpadky.
Nakoniec, balíček siaha aj na úspory, a to cez masívne zvýšenie osobitného odvodu pre správcovské spoločnosti, čo môže znížiť budúce zhodnotenie dôchodkových úspor v druhom a treťom pilieri.
