Čerstvé víťazstvo Andreja Babiša v českých voľbách opäť otvára debatu o ekonomickom stave krajín V4. Hoci je Česko stále najbohatšou krajinou regiónu, jeho náskok sa zmenšuje, najmä pred dynamicky rastúcim Poľskom, ktoré ho už v niektorých ukazovateľoch predbehlo. Slovensko v porovnaní stagnuje a Maďarsko naráža na vážne problémy. Prehľad kľúčových makroekonomických ukazovateľov prináša Denník N.
Slovensko má najnižšie hrubé mzdy
Pri porovnaní priemernej hrubej mzdy za druhý kvartál 2025 sa na prvé miesto v regióne prepracovalo Poľsko s platom 2 150 eur. Česko je druhé s mzdou o približne 100 eur nižšou. Slovensko je v tomto ukazovateli posledné s priemernou mzdou 1 654 eur.
Lepším ukazovateľom životnej úrovne je však mediánová mzda, ktorá ukazuje, koľko zarába „stredný“ zamestnanec. V tejto kategórii za rok 2024 viedlo Česko, aj keď Poľsko ho tento rok už dobehlo. Slovensko je tretie s vlaňajším mediánom 1 434 eur. Po prepočte na čistú mzdu si bežný Čech či Češka odniesli domov najviac, približne 1 340 eur.
S infláciou sme na tom “dobre”
Všetky krajiny V4 v posledných rokoch bojovali s vysokou infláciou. Za posledných desať rokov rástli ceny najrýchlejšie v Maďarsku (o 67 %) a v Česku (o 50 %). Slovensko vyšlo z tohto porovnania najlepšie, no stále horšie ako priemer EÚ.
Vysoká inflácia sa prejavila na reálnych mzdách. Najhoršie dopadlo Česko, kde reálne mzdy rástli od roku 2015 najpomalšie a tento rok sú na úrovni z roku 2019.
Naopak, najvyšší rast reálnych miezd od roku 2015 vykazuje Maďarsko (až o 66 %). Viacerí maďarskí aj slovenskí ekonómovia však tieto čísla spochybňujú pre možnú politickú kontrolu nad tamojším štatistickým úradom a fakt, že rast bol z extrémne nízkej základne po rokoch umelého stláčania platov.
Lepší obraz o životnej úrovni poskytuje ukazovateľ skutočnej individuálnej spotreby, v ktorom je Maďarsko posledné v celej EÚ a Česko zaznamenalo najväčší prepad z krajín V4.
Poľský tiger vs. česká disciplína
Z pohľadu celkového výkonu ekonomiky je jednoznačným lídrom regiónu Poľsko, ktorého reálne HDP od roku 2015 narástlo o tretinu. Nasleduje Maďarsko (+25 %) a Slovensko (+20 %). Najpomalšie rástla ekonomika Česka, čo však ekonómovia čiastočne pripisujú tomu, že ako najbohatšia krajina už vyčerpala potenciál rýchleho „doťahovania sa“ a je viac naviazaná na stagnujúce Nemecko.
V oblasti verejných financií je naopak lídrom Česko, ktoré si udržiava najnižší deficit aj celkový dlh v pomere k HDP. Odchádzajúca vláda Petra Fialu bola podľa ekonómov fiškálne disciplinovaná, čo jej síce pomohlo udržať dlh pod kontrolou, no bolo to politicky nepopulárne.
Zvyšné tri krajiny majú s deficitmi problém. Najviac zadlžené je Maďarsko, zatiaľ čo Slovensko zaznamenalo od roku 2015 najväčší nárast dlhu spomedzi krajín V4. Vďaka členstvu v eurozóne má však najnižšie náklady na jeho obsluhu.
Triezvy a varovný odkaz
Dáta ukazujú, že hoci Slovensko nie je na úplnom dne regiónu, v porovnaní s našimi najbližšími susedmi, Českom a Poľskom, zaostávame a strácame dynamiku. Zatiaľ čo Poľsko zažíva robustný ekonomický rast a Česko si udržiava pozíciu najbohatšej krajiny, Slovensko sa nachádza v stave stagnácie.
Zaostávame vo výške miezd, stále bojujeme s vyššou infláciou a najmä, naša krajina sa od roku 2015 zadlžuje najrýchlejším tempom z celej V4, čo predznamenáva ďalšie konsolidačné balíčky a uťahovanie opaskov v budúcnosti. Jedinou, aj keď významnou, výhodou zostáva členstvo v eurozóne, ktoré nám zaručuje nižšie náklady na obsluhu tohto rastúceho dlhu.
Kde sa teda žije “najlepšie”?
Odpoveď na otázku, v ktorej krajine V4 sa aktuálne žije „najlepšie“, nie je jednoznačná, pretože závisí od toho, čo považujeme za kľúčový ukazovateľ. Z dát však vyplývajú dvaja hlavní kandidáti, každý so svojimi silnými a slabými stránkami.
Ak „najlepší život“ znamená najvyššiu súčasnú životnú úroveň, stabilitu a najnižšiu nezamestnanosť, potom je odpoveďou stále Česká republika. Má najvyššiu mediánovú mzdu (v čistom vyjadrení) a aj napriek nedávnemu poklesu stále najvyššiu skutočnú individuálnu spotrebu v regióne. Je to ekonomicky najvyspelejšia krajina V4. Cenou za túto vyspelosť je však najpomalší ekonomický rast a pocit stagnácie, keďže reálne mzdy sú tam dnes na úrovni roku 2019.
Ak „najlepší život“ znamená najväčšiu dynamiku, pocit napredovania a najrýchlejšie rastúce príležitosti, potom je jednoznačným víťazom Poľsko. Jeho ekonomika rastie suverénne najrýchlejšie, v priemernej hrubej mzde už predbehlo Česko a jeho náskok sa bude pravdepodobne zväčšovať. Poľsko je vnímané ako ekonomický líder a „tiger“ regiónu, ktorý úspešne dobieha Západ. Hoci v celkovej životnej úrovni ešte Česko neprekonalo, jeho trajektória je najsľubnejšia.
Z porovnania teda vyplýva, že Slovensko sa nachádza niekde uprostred, no s negatívnymi vyhliadkami. Sme bohatší a máme vyššiu životnú úroveň ako Maďarsko (ktoré je podľa dát o spotrebe na chvoste celej EÚ), ale nedarí sa nám držať krok s Českom a najmä nie s dynamickým Poľskom. Pre Slovákov je to signál, že naša krajina riskuje, že sa v rámci kedysi vyrovnaného regiónu stane pomalším a menej úspešným susedom.
