Slovenskí pekári a mlynári varujú, že ak vláda nezačne myslieť na potravinovú bezpečnosť, krajinu môže čakať vážna kríza. Upozorňujú, že v prípade rozsiahlej živelnej pohromy alebo ozbrojeného konfliktu nebude na domácom trhu dostatok základných potravín a ľudia si ich nebudú vedieť dovoliť. Podľa nich by nečinnosť štátu mohla viesť k situácii, ktorá by ohrozila obyvateľstvo podobne ako nedostatok energií počas predchádzajúcich rokov.
Organizácie zastupujúce pekárov a mlynárov pripomínajú, že štát plánuje zvýšiť výdavky na obranu o ďalších 150 miliónov eur. Tvrdia, že časť z týchto zdrojov by mala smerovať do ochrany strategickej potravinárskej výroby, pretože aj chlieb, múka či pečivo sú základom fungujúcej spoločnosti rovnako ako vojenská technika či armáda.
Domáca výroba pod tlakom
Predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov Milan Lapšanský zdôrazňuje, že vláda má príležitosť ukázať, či jej skutočne záleží na sebestačnosti. Zatiaľ čo domácnosti každoročne dostávajú stovky miliónov eur v kompenzáciách na energie, výrobcovia potravín podľa neho nemajú ani zlomok takejto podpory. Ak sa to nezmení, pekárne a mlyny budú nútené zvyšovať svoje ceny, pretože legislatívne požiadavky v oblasti bezpečnosti a kritickej infraštruktúry si vyžadujú vysoké dodatočné investície.
Problém ešte viac komplikuje dovozné prostredie. Do slovenských obchodov prúdia lacné pekárske výrobky zo západnej Európy, čo ohrozuje konkurencieschopnosť domácich producentov. Podľa zväzu to vytvára nerovnováhu, lebo zahraničné firmy majú často systémovo lepšie podmienky. Kým Slovensko hľadá zdroje na základný chod potravinárstva, niektoré susedné krajiny investujú miliardy do ochrany svojich výrobných kapacít.
Inšpirácia zo zahraničia
Poľsko podľa dostupných údajov plánuje v najbližších dvoch rokoch vyčleniť viac ako 2,3 miliardy eur na ochranu kritickej infraštruktúry, vrátane oblasti potravín. Fínsko sa zase počas pandémie stalo vzorom vďaka tomu, že malo vopred vybudované rezervy ochranných pomôcok, čo mu umožnilo zvládnuť krízu bez preplácania predražených nákupov. Slovenskí pekári a mlynári sa zhodujú, že aj naša krajina potrebuje podobný proaktívny prístup.
Okrem ozbrojených konfliktov sú rizikom aj klimatické výkyvy či kolapsy v zásobovacích reťazcoch. Lapšanský upozorňuje, že Slovensko je krajinou hraničiacou so zónou vojnového napätia a zároveň členským štátom NATO. V takejto situácii je podľa neho krátkozraké spoliehať sa výlučne na dovoz. Ak sa nenastavia jasné pravidlá a finančné stimuly, schopnosť zásobiť obyvateľstvo potravinami sa môže ocitnúť v ohrození.
