S príchodom chladnejšieho počasia sa začína vykurovacia sezóna, ktorá tento rok prináša viacero dôležitých noviniek v oblasti cien a štátnej pomoci. Hoci vláda pripravuje nový systém dotácií, najväčšiu úsporu môžu domácnosti dosiahnuť správnymi návykmi a prípravou vykurovacieho systému. Tému spracoval portál interez.sk.
Kedy sa začína kúriť a čo treba spraviť?
Oficiálna vykurovacia sezóna na Slovensku trvá od 1. septembra do 31. mája. Dodávatelia tepla však spúšťajú kúrenie až vtedy, keď priemerná denná teplota klesne dva dni po sebe pod 13 °C a neočakáva sa oteplenie. Kým majitelia rodinných domov si kúrenie regulujú sami, v bytových domoch je tento proces centrálny.
Pred spustením kúrenia odborníci radia urobiť niekoľko jednoduchých krokov. Kľúčové je odvzdušniť všetky radiátory a nechať ich ventily úplne otvorené, aby sa predišlo problémom s cirkuláciou vody. V rodinných domoch je nevyhnutná aj revízia kotla a kontrola komína, čo zvyšuje nielen účinnosť, ale najmä bezpečnosť.
Ako znížiť účty za teplo?
Existuje niekoľko osvedčených spôsobov, ako výrazne znížiť spotrebu tepla. Už zníženie izbovej teploty o jeden stupeň môže priniesť úsporu niekoľkých percent z celkových nákladov. Dôležité je tiež správne vetranie – krátke a intenzívne otvorenie okien je oveľa účinnejšie ako dlhodobé vetranie „na vetračku“, ktoré zbytočne ochladzuje steny.
Veľký efekt majú termostatické hlavice, ktoré umožňujú nastaviť rôznu teplotu v jednotlivých miestnostiach (napríklad 20 °C v obývačke a len 18 °C v spálni). Najefektívnejšou dlhodobou investíciou je však zateplenie domu a výmena starých okien, čo môže znížiť spotrebu tepla až o tretinu.
Adresná energopomoc v roku 2026
Od budúceho roka sa mení systém štátnej pomoci. Súčasné plošné dotácie sa končia a nahradí ich nový adresný systém, o ktorom aktuálne v zrýchlenom konaní rokuje parlament. Hoci je pomoc označovaná ako adresná, podľa vlády by ju malo dostať až 90 percent domácností, čo bude stáť približne 435 miliónov eur.
Domácnosti nebudú musieť o pomoc žiadať, nárok sa vypočíta automaticky na základe údajov, ktoré má štát k dispozícii. Forma pomoci bude buď zastropovanie cien energií, alebo energetické poukážky v odhadovanej hodnote 300 až 500 eur na rok.
Kontroverzie o pomoci sa kopia
Nový zákon o energopomoci bude štátnu kasu stáť veľmi veľa peňazí, pričom odhadované náklady na rok 2026 sú vo výške 435 miliónov eur. Hoci vláda plánuje túto sumu financovať z nevyužitých eurofondov, tento plán je neistý a kritizovaný, pretože tieto fondy sú primárne určené na investície, nie na dotácie.
Práve táto vysoká cena v kombinácii so spôsobom, akým je pomoc nastavená, je hlavným terčom kritiky z viacerých strán. Prvým a najčastejším argumentom je, že hoci je pomoc nazývaná „adresnou“, v skutočnosti ňou nie je, keďže ju má dostať až 90 % domácností.
Odborníci aj zamestnávatelia upozorňujú, že skutočnou energetickou chudobou je ohrozených podstatne menej ľudí. Ak by sa pomoc zamerala len na túto skupinu, štát by podľa nich mohol ušetriť stovky miliónov eur. Tento prístup je preto kritizovaný ako neefektívny a plytvajúci verejnými zdrojmi.
Druhým veľkým bodom kritiky je, že ide o krátkodobé a nesystémové riešenie. Opozícia a ekologické organizácie ho prirovnávajú k „dolievanie vody do deravej vane“. Namiesto toho, aby štát investoval stovky miliónov do dlhodobých riešení, ktoré by znížili energetickú náročnosť domácností (napríklad masívna podpora zatepľovania), opäť len jednorazovo „zalepí“ problém vysokých účtov, ktorý sa o rok objaví znova.
Posledným, nemenej závažným bodom kritiky, je masívny a povinný zber osobných údajov o majetku a príjmoch občanov, pri ktorom bola zrušená možnosť odmietnuť súhlas. Tento krok je vnímaný ako neprimeraný zásah do súkromia. V konečnom dôsledku je teda energopomoc kritizovaná za to, že je príliš drahá, neefektívna, nesystémová a narúša súkromie občanov.
