Tretia konsolidácia, ktorú už schválil parlament a podpísal prezident, prinesie od roku 2026 rozsiahle zmeny s cieľom znížiť deficit verejných financií. Opatrenia zasiahnu takmer každého – od firiem a živnostníkov cez zamestnancov až po bežných občanov. Podľa odborníkov je preto najvyšší čas začať sa na nové pravidlá pripravovať, keďže sa dotknú daní, odvodov, DPH, ale aj pracovných podmienok a štátnych sviatkov. Na ich poznatky upozorňuje denník Pravda.
Konsolidácia mení dane pre firmy aj jednotlivcov
V oblasti daní prichádza viacero významných noviniek. Pre právnické osoby sa zavádza nové pásmo minimálnej dane pre firmy s ročným zdaniteľným príjmom nad 5 miliónov eur, pričom ich minimálna daň sa zvýši z 3 840 eur na 11 520 eur. Výrazne sa zvyšuje aj osobitný odvod v oblasti kolektívneho investovania, kde sadzba stúpne zo 4,36 % na 15 %. Novinkou je aj zavedenie úhrady za primárne stavebné materiály, ako sú štrk či piesok, vo výške 1,35 eura za tonu novej ťažby.
Zmeny sa dotknú aj fyzických osôb. Zavádzajú sa dve nové daňové pásma – príjmy v rozpätí od 60 000 do 74 999 eur ročne budú podliehať sadzbe 30 % a príjmy nad 75 000 eur ročne sadzbe 35 %. Mení sa aj režim odpočtu DPH pri automobiloch. Plný odpočet bude možný len pri vozidlách využívaných výhradne na podnikanie, pri kombinovanom využití sa odpočet obmedzí na 50 %.
Nové povinnosti pre podnikateľov
Od roku 2026 budú musieť všetci podnikatelia využívajúci systém eKasa povinne umožniť zákazníkom bezhotovostné platby, či už kartou alebo cez QR kód. Povinná akceptácia má začať platiť od marca 2026. Vláda zároveň v snahe bojovať proti daňovým únikom zavádza tzv. generálny daňový pardon.
V období od 1. januára do 30. júna 2026 si budú môcť daňovníci dodatočne priznať alebo uhradiť staré daňové nedoplatky bez toho, aby im boli účtované pokuty či sankčné úroky.
Tvrdé dopady na živnostníkov a zamestnancov
Najciteľnejšie zmeny pocítia samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Povinnosť platiť odvody im po novom vznikne už od šiesteho mesiaca podnikania a zároveň sa zvyšuje minimálny vymeriavací základ, z ktorého sa odvody počítajú, z 50 % na 60 % priemernej mzdy. Zavádza sa aj osobitný vymeriavací základ pre začínajúcich živnostníkov.
Zmeny sa dotknú aj zamestnancov a zamestnávateľov. Zamestnávatelia budú po novom povinní hradiť náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca počas prvých 14 dní, namiesto súčasných 10 dní. Sociálna poisťovňa tak začne nemocenskú dávku vyplácať až od 15. dňa. Novinkou je aj to, že ak zamestnanec počas PN, materskej alebo OČR dostane odmenu za predchádzajúce obdobie, z tejto odmeny sa po novom budú platiť odvody.
Zmeny v štátnych sviatkoch
Konsolidačný balíček zasahuje aj do kalendára. Trvalo sa ruší štátny sviatok 17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu). Na rok 2026 sa navyše dočasne rušia aj ďalšie dva sviatky – 15. september (sviatok Sedembolestnej Panny Márie) a 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom). Zároveň sa vo väčšine prípadov ruší zákaz maloobchodného predaja počas sviatkov, zachovaný zostane len na Nový rok, Veľký piatok a počas vianočných sviatkov (24. december po 12:00, 25. a 26. december).
Tretia konsolidácia v širšom podaní
Konsolidácia síce má pochopiteľný účel, no spôsob, akým ju štát zrealizuje, nevyvoláva nadšenie ani u odbornej, ani u laickej verejnosti. Balíček bude mať bezpochyby vážne a plošné dopady, ktoré sa dotknú takmer každého občana a podnikateľa na Slovensku. Jeho cieľom, ako bolo spomenuté, je znížiť vysoký rozpočtový deficit, no cena za túto stabilizáciu bude vysoká a pocítia ju ľudia priamo na svojich financiách a v kvalite verejných služieb.
Najciteľnejšie zmeny sa dotknú peňaženiek občanov cez vyššie dane a odvody. Do tejto kategórie patrí plošné zvýšenie sadzby zdravotných odvodov pre zamestnancov zo 4 % na 5 %. Zrejme najtvrdšie dopady sú namierené na živnostníkov (SZČO), ktorým sa od roku 2026 dramaticky zvyšujú minimálne mesačné odvody až na 425 eur, skracujú sa odvodové prázdniny pre začiatočníkov a zavádzajú sa nové povinné „mikroodvody“ (cca 131 eur) aj pre ľudí s nízkym príjmom z podnikania.
Balíček tiež zaťažuje lepšie zarábajúcich zamestnancov cez zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu a ruší odvodové výnimky pre ľudí pracujúcich na dohody. Novinkou je aj masívne zvýšenie osobitného odvodu pre správcovské spoločnosti, čo podľa odborníkov môže negatívne ovplyvniť zhodnotenie dôchodkových úspor v druhom a treťom pilieri.
Ďalšia časť balíčka sa zameriava na dane. Najzásadnejšou zmenou je reforma dane z nehnuteľností, ktorá prejde na zdaňovanie podľa trhovej hodnoty, čo zvýši daň najmä vo väčších mestách. Zavádzajú sa aj nové, vyššie daňové pásma (30 % a 35 %) pre ľudí s ročným príjmom nad 60-tisíc eur a plánuje sa aj ďalšie zvýšenie spotrebných daní, predovšetkým na tabak a alkohol.
Konsolidácia zasiahne aj firmy, pre ktoré sa zvyšuje minimálna daň a zavádza sa nová úhrada za ťažbu stavebných materiálov. Samosprávy prídu o časť príjmov, čo ich podľa ich vlastných slov donúti šetriť na službách pre občanov alebo zvyšovať miestne poplatky. Balíček mení aj pracovnoprávne vzťahy, keďže zamestnávatelia budú po novom platiť PN-ku 14 dní namiesto desiatich. Nakoniec, balíček zasahuje aj do kalendára – trvalo sa ruší štátny sviatok 17. novembra a na rok 2026 sa dočasne rušia aj sviatky 15. septembra a 8. mája.
Tieto opatrenia budú mať vážne dopady, pretože zasahujú do každodenného života a finančnej stability takmer všetkých skupín obyvateľstva:
- Pre zamestnancov a živnostníkov to znamená menej peňazí v čistom príjme a vyššie náklady na podnikanie.
- Pre firmy to znamená vyššie náklady, čo môže viesť k obmedzeniu investícií a pomalšiemu rastu miezd.
- Pre občanov v mestách a obciach to môže znamenať horšiu kvalitu verejných služieb (menej údržby, menej kultúrnych podujatí) a zároveň vyššie miestne dane a poplatky.
Celkovo ide o komplexný a pre mnohých bolestivý balík, ktorého cieľom je síce ozdravenie štátnych financií, no cenou za to bude citeľné zníženie disponibilného príjmu a zvýšenie nákladov naprieč celou spoločnosťou.
