Súčasťou vládnych konsolidačných opatrení je aj zníženie počtu dní pracovného pokoja. V budúcom roku tak budeme pracovať o štyri dni viac, čo znamená nielen menej voľna, ale aj stratu príplatkov za prácu vo sviatok. Odborári kritizujú, že Slováci už aj tak patria k najviac pracujúcim národom v EÚ, zatiaľ čo generálny prokurátor spochybňuje ústavnosť zrušenia jedného z cirkevných sviatkov. Informujú o tom noviny.sk.
Žiadny sviatok, žiadne príplatky
Jedným z dopadov konsolidácie bude aj fakt, že zamestnanci, ktorí sú zvyknutí pracovať počas sviatkov, prídu o časť svojho príjmu. Zákonník práce im totiž za prácu počas dňa pracovného pokoja garantuje príplatok vo výške najmenej 100 % ich priemerného zárobku.
Bývalý minister práce a odborník na dane a odvody Jozef Mihál priblížil, že pri priemernej mzde okolo 1600 eur v hrubom predstavuje jeden pracovný deň približne 80 eur. Zamestnanec pracujúci vo sviatok tak dostane za tento deň dvojnásobok, teda o 80 eur viac. Keďže v budúcom roku budú zrušené až štyri sviatky, ľudia pracujúci v tieto dni prídu o možnosť zarobiť si tieto príplatky navyše.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová v tejto súvislosti upozornila, že Slováci už aj tak patria ku krajinám s najvyšším počtom odpracovaných hodín týždenne (takmer 40 hodín oproti európskemu priemeru tesne nad 37 hodín). Znižovanie počtu dní voľna tak podľa nej ďalej zhoršuje už aj tak nekvalitné pracovné podmienky.
Slovensko klesne v rebríčku počtu sviatkov
Kým donedávna patrilo Slovensko v rámci EÚ ku krajinám s najvyšším počtom dní pracovného pokoja, po týchto zmenách sa situácia obráti. V roku 2026 klesne počet platených sviatkov, kedy zamestnanci nepracujú, no dostávajú mzdu, len na 10.
Podľa Jozefa Mihála sa tak v tomto rebríčku prepadneme na opačný koniec. Hlavným cieľom vlády je zvýšiť produktivitu ekonomiky. Odhaduje sa, že každý zrušený sviatok prinesie štátnemu rozpočtu približne 150 miliónov eur vďaka vyššiemu HDP.
Kontroverzie sa kopia
Najväčšiu kritiku vyvolalo trvalé zrušenie štátneho sviatku 17. novembra, Dňa boja za slobodu a demokraciu, ktorý si pripomína udalosti Nežnej revolúcie. Tento deň bol zároveň Medzinárodným dňom študentstva. Viaceré univerzity, vrátane Univerzity Komenského v Bratislave, už avizovali, že napriek zmene zákona plánujú svojim študentom v tento deň ponechať voľno ako pripomienku odvahy mladých ľudí.
Otázky vyvoláva aj dočasné zrušenie sviatku 15. septembra (Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska) na rok 2026. Generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti oznámil, že preskúma súlad tohto kroku s Ústavou SR a najmä so Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Okrem týchto dvoch dní sa na rok 2026 dočasne ruší aj deň pracovného pokoja 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom).
Prísna tretia konsolidácia
Tretia konsolidácia sa zameriava najmä na zvýšenie príjmov štátu cez vyššie dane a odvody, ale obsahuje aj niektoré úsporné opatrenia na strane výdavkov.
Kľúčové opatrenia zahŕňajú plošné zvýšenie sadzby zdravotných odvodov pre zamestnancov zo 4 % na 5 %. Veľmi tvrdo zasahuje živnostníkov (SZČO), ktorým sa dramaticky zvyšujú minimálne mesačné odvody až na 425 eur, skracujú sa „odvodové prázdniny“ pre začiatočníkov na 5 mesiacov a zavádza sa nový povinný „mikroodvod“ (cca 131 eur) aj pre tých s nízkym alebo príležitostným príjmom (hoci vláda pri tejto skupine pripustila možné výnimky).
Balíček tiež zaťažuje lepšie zarábajúcich zamestnancov cez zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu a ruší odvodové výnimky pre ľudí pracujúcich na dohody. Súčasťou je aj masívne zvýšenie osobitného odvodu pre správcovské spoločnosti (na 15 %), čo môže ovplyvniť aj dôchodkové úspory.
Na strane daní prichádza reforma dane z nehnuteľností (prechod na zdanenie podľa trhovej hodnoty), zavedenie nových vyšších daňových pásiem (30 % a 35 %) pre ľudí s ročným príjmom nad 60-tisíc eur a plánuje sa aj ďalšie zvýšenie spotrebných daní (tabak, alkohol). Zmeny nastanú aj pri DPH (obmedzenie odpočtu pri autách, rozšírenie vyššej sadzby na ďalšie produkty). Pre firmy sa zvyšuje minimálna daň a zavádza sa nová úhrada za ťažbu stavebných materiálov.
Ďalšie opatrenia zahŕňajú povinnosť pre obchodníkov akceptovať bezhotovostné platby, predĺženie platby PN zamestnávateľom z 10 na 14 dní a zrušenie štátnych sviatkov – trvalo 17. novembra a dočasne na rok 2026 aj 8. mája a 15. septembra. Vláda deklaruje aj úspory na strane štátu (zmrazenie platov, škrty vo výdavkoch ministerstiev) a počíta so znížením príjmov pre samosprávy. Sprísňujú sa tiež pravidlá pre sociálne podniky a avizuje sa prehodnotenie sociálnych dávok.
