Šimpanzy dokážu zmeniť názor, keď zistia, že ich pôvodné presvedčenie nezodpovedá skutočnosti. Ukázalo sa, že ich myslenie má racionálne prvky, o ktorých sa dlho verilo, že patria výlučne ľuďom. Tento prelomový poznatok priniesol tím psychologičky Hanny Schleihauf z Univerzity v Utrechte.
Keď rozhodujú dôkazy
Vedci počas série piatich experimentov skúmali, ako šimpanzy reagujú na rozdielne druhy dôkazov. Na ostrove Ngamba v Ugande ukrývali kúsky jabĺk do rôznych boxov. Niektoré indície boli jednoznačné, napríklad keď opice videli, ako človek vkladá jablko do krabice, iné boli len zvukové alebo vizuálne slabšie, ako rachot či omrvinky. Cieľom bolo zistiť, či opice dokážu uprednostniť silnejšie dôkazy pred nejasnými.
Výsledky prekvapili aj samotných výskumníkov. Ak sa šimpanz najskôr stretol so slabším dôkazom a neskôr dostal presvedčivejšie informácie, zmenil voľbu. Keď však prišiel na začiatku k pevnej istote, držal sa jej dlhšie. Podobný spôsob uvažovania pripomína ľudskú schopnosť prehodnocovať rozhodnutia podľa nových faktov.
Opice, ktoré spochybňujú vlastné presvedčenia
Najzložitejším testom bolo odhaliť falošné indície. V niektorých prípadoch sa ukázalo, že to, čo šimpanzy považovali za jablko, bolo iba jeho obrázkom za priehľadným plexisklom, alebo že „potrava“ v krabici bol v skutočnosti len kameň. Vtedy sa opice častejšie rozhodli zmeniť svoj pôvodný výber. Vedkyňa Schleihauf uviedla, že práve toto správanie dokazuje istú formu sebauvedomenia a schopnosť reflektovať dôvody vlastného konania.
V jednom z medzikrokov výskumníci skúšali, či šimpanzy rozlišujú nové a opakujúce sa informácie. Ak sa ten istý dôkaz zopakoval, opice mu neprikladali vyššiu váhu. Ak sa však objavil nový zvuk či ďalší signál o prítomnosti potravy, dokázali to vyhodnotiť ako dodatočnú informáciu. To naznačuje, že sledujú nielen výsledok, ale aj pôvod svojho poznania.
Čo nás s nimi spája
Tradične sa človek pokladal za jediného nositeľa rozumového myslenia, od Aristotela až po modernú psychológiu. No rastúci počet výskumov ukazuje, že rozdiel medzi nami a ostatnými primátmi je menší, než sa zdalo. Schleihauf tvrdí, že šimpanzy nevykonávajú činy len na základe inštinktov, ale sledujú dôvody, prečo sa rozhodli. Ich správanie preto nemožno označiť za čisto mechanické.
Ak má táto schopnosť pôvod v spoločnom predkovi primátov, mohla sa rozvíjať už pred miliónmi rokov. Vedci veria, že podobné testy by mohli odhaliť úroveň racionálneho myslenia aj u kapucínov, makakov či paviánov. Takýto výskum by mohol poodhaliť, ako sa inteligencia v evolúcii postupne formovala.
