Budovanie národnej infraštruktúry pre bezpečnú komunikáciu budúcnosti sa na Slovensku posúva do ďalšej fázy. Fyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) získal do svojej výbavy kľúčové zariadenie, a to prvú kvantovú pamäť s názvom Qdrive.
Tento komponent predstavuje zásadný dielik do skladačky, ktorá má našej krajine umožniť prechod od jednoduchých experimentálnych prepojení k plnohodnotným kvantovým sieťam. O novinke informuje denník Teraz.sk.
Zariadenie dodala francúzska technologická spoločnosť Welinq, ktorá QDrive vyvinula ako komerčne dostupný prvok pre pokročilé siete. Pre slovenských vedcov a celú infraštruktúru skQCI ide o strategický moment, ktorý nást technicky približuje k vyspelým európskym partnerom v rámci iniciatívy EuroQCI.
Prečo je pamäť pre kvantový internet nevyhnutná?
Kvantová pamäť nefunguje ako bežný disk v počítači, na ktorý si ukladáte fotky. Jej úlohou je uchovávať a časovo synchronizovať takzvané kvantové stavy. V praxi funguje ako nevyhnutná „vyrovnávacia pamäť“ pre informácie, ktoré cestujú cez optické vlákna.
Bez takejto pamäte je prenos kvantovej informácie limitovaný vzdialenosťou, pretože signál v optickom vlákne prirodzene slabne a v kvantovom svete ho nemožno jednoducho zosilniť ako bežný internetový signál. Peter Rapčan z Fyzikálneho ústavu SAV vysvetľuje, že práve tieto pamäte umožnia prekonať vzdialenostné limity a spájať nielen dva body (bod–bod), ale vytvárať zložité distribuované siete na veľké vzdialenosti.
Bezpečnosť, ktorú neprelomia ani superpočítače
Integrácia systému QDrive do slovenskej siete nie je len vedeckým cvičením. Cieľom projektu, ktorý vedie SAV v spolupráci s Národným centrom pre kvantové technológie QUTE.sk, je posilnenie kybernetickej bezpečnosti štátu.
Kvantové siete totiž ponúkajú úroveň zabezpečenia, ktorá je teoreticky neprelomiteľná, pretože je garantovaná samotnými fyzikálnymi zákonmi. Riaditeľ ústavu Mário Ziman zdôrazňuje, že nová pamäť prinesie do siete robustnosť a výkon, čo je nevyhnutné pre budúce nasadenie takzvaného kvantovo-bezpečného internetu v reálnej prevádzke štátnych inštitúcií či bánk.
Prospech aj pre bežných ľudí
Hoci si bežný človek kvantovú pamäť domov nekúpi a v najbližších rokoch ju nenájde ani vo svojom smartfóne, prínos tejto technológie pre jeho každodenný život je zásadný, hoci na prvý pohľad neviditeľný. Kvantová infraštruktúra totiž v prvom rade slúži ako digitálny štít pre citlivé údaje, ktoré o nás zhromažďujú inštitúcie.
Pre bežného občana to v praxi znamená vyššiu bezpečnosť jeho peňazí v banke, zdravotných záznamov v poisťovni či osobných údajov v štátnych registroch. Súčasné šifrovanie, ktoré chráni naše internetové bankovníctvo alebo elektronickú komunikáciu, bude v budúcnosti prelomiteľné výkonnými kvantovými počítačmi.
Nová infraštruktúra, ktorej súčasťou je aj spomínaná pamäť QDrive, buduje obranu proti tejto hrozbe už dnes. Zabraňuje takzvaným útokom typu „ukradni teraz, dešifruj neskôr“, pri ktorých si hackeri ukladajú zašifrované dáta s víziou, že ich o pár rokov vďaka novým technológiám odomknú.
Lepšia stabilita štátu
Okrem ochrany súkromia má táto technológia priamy dopad aj na stabilitu štátu, v ktorom občan žije. Kvantové siete sa primárne využijú na zabezpečenie kritickej infraštruktúry, od elektrární cez vodárne až po riadenie dopravy.
V dobe, keď sú kybernetické útoky na tieto systémy bežnou zbraňou hybridnej vojny, je nasadenie neprelomiteľnej komunikácie poistkou, aby bežným ľuďom nevypadla elektrina alebo nekolabovali nemocnice v dôsledku hackerského útoku. Ide teda o investíciu do pokojného a bezpečného života, hoci samotné „súčiastky“ bežný smrteľník nikdy neuvidí.
