Ceny kľúčových energetických komodít pre Slovensko zaznamenali v uplynulom týždni rast. Na pražskej burze zdražela elektrická energia o 1,5 percenta a dostala sa na úroveň 105 eur za megawatthodinu. Ešte výraznejšie, o 2,3 percenta, stúpla cena zemného plynu s dodávkou v novembri na holandskom trhu, informuje denník Teraz.sk.
Zdražovanie elektriny na pražskej burze
Cena elektriny s dodávkou na Slovensko v uplynulom týždni rástla. Kým v piatok 3. októbra sa na pražskej burze PXE obchodovala za 103,43 eura/MWh, minulý piatok (10. 10.) jej cena dosiahla úroveň 105,00 eur/MWh. V medzitýždňovom porovnaní si tak pripísala nárast o 1,5 percenta. Počas týždňa mala cena stúpajúcu tendenciu, pričom najvyššiu hodnotu dosiahla v pondelok (6. 10.).
Rástla aj cena zemného plynu
Percentuálne ešte výraznejší rast zaznamenal zemný plyn. Jeho cena na kľúčovej holandskej burze TTF s dodaním v novembri sa v piatok (10. 10.) uzatvorila na hodnote 32,170 eura/MWh. Týždeň predtým (3. 10.) bola jeho cena 31,438 eura/MWh, čo predstavuje medzitýždňový nárast o 2,3 percenta. Vývoj ceny plynu bol v prvej polovici týždňa rastúci, no od stredy začala komodita strácať a jej cena klesala.
Znamená to hneď vyššie faktúry?
Treba si uvedomiť, že takýto medzitýždenný nárast cien na burze automaticky a okamžite neznamená, že budú energie pre slovenské domácnosti drahšie. Dôvodom je, že ceny elektriny a plynu pre domácnosti na Slovensku sú regulované a neodvíjajú sa od krátkodobých, denných či týždenných výkyvov na trhu. Pre bežných ľudí sú tieto čísla skôr dôležitým signálom o celkovej nálade a trendoch na energetickom trhu.
Ceny pre domácnosti na nasledujúci kalendárny rok stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Do výpočtu vstupuje priemerná cena elektriny alebo plynu na burze za dlhšie, presne stanovené referenčné obdobie v predchádzajúcom roku. Jeden týždeň mierneho rastu cien má preto na výslednú priemernú cenu len minimálny, takmer zanedbateľný vplyv.
Ak by však ceny na burze rástli nepretržite niekoľko mesiacov, tento dlhodobý trend by sa už v regulovanej cene na ďalší rok prejavil. Domácnosti sú tak chránené pred okamžitými cenovými šokmi, no dlhodobým trendom na trhu sa nevyhnú. Odlišná situácia je pri neregulovaných odberateľoch, ako sú veľké firmy, pre ktoré sa tieto zmeny na burze môžu prejaviť v ich nákladoch oveľa rýchlejšie.
Tieto týždenné správy o cenách nám teda hovoria predovšetkým o aktuálnej nervozite a rovnováhe na európskom energetickom trhu. Nárast o 1,5 % či 2,3 % nepredstavuje žiadnu krízu, ale skôr bežnú trhovú volatilitu.
Ceny energií: Čo ich tvorí?
Ceny energií, respektíve elektriny a plynu, sú výsledkom komplexnej súhry mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú základný ekonomický princíp, a síce ponuku a dopyt.
Na strane dopytu (spotreby) je najsilnejším a najmenej predvídateľným faktorom počasie a sezónnosť. Chladná a dlhá zima dramaticky zvyšuje dopyt po zemnom plyne na vykurovanie, čo tlačí jeho cenu nahor. Naopak, teplé letá zvyšujú spotrebu elektriny kvôli klimatizáciám.
Druhým kľúčovým faktorom dopytu je ekonomická aktivita. Keď ekonomika rastie a priemyselné podniky bežia na plný výkon, spotrebúvajú obrovské množstvo elektriny a plynu, čo zvyšuje dopyt a ceny. Naopak, počas recesie, keď sa výroba utlmuje, dopyt po energiách klesá a ceny zvyčajne padajú.
Na strane ponuky (dodávok) je situácia ešte zložitejšia. Obrovskú úlohu zohráva geopolitika. Akýkoľvek vojenský konflikt, politická nestabilita alebo sankcie v kľúčových producentských regiónoch (ako bol prípad Ruska a plynu) môžu okamžite narušiť dodávky alebo vyvolať paniku na trhoch, čo vedie k prudkým cenovým skokom.
Ceny ovplyvňuje aj samotná dostupnosť zdrojov. Pri elektrine je to napríklad výkon obnoviteľných zdrojov – keď v Európe silno fúka vietor alebo svieti slnko, na trhu je prebytok lacnej elektriny a ceny klesajú. Dôležitá je aj dostupnosť stabilných zdrojov, ako sú jadrové elektrárne; neplánované odstávky veľkých blokov (napríklad vo Francúzsku) okamžite zvyšujú cenu. Pri plyne je zase kľúčový stav naplnenosti zásobníkov pred zimou – plné zásobníky znamenajú istotu a tlmia rast cien.
Do cien výrazne vstupujú aj regulačné a finančné faktory. V Európe je jedným z najdôležitejších faktorov cena emisných povoleniek (systém ETS). Keďže elektrárne spaľujúce uhlie alebo plyn musia za každú tonu vypusteného CO2 platiť, cena tejto povolenky sa priamo premieta do ceny vyrobenej elektriny. Čím je povolenka drahšia, tým je drahšia aj elektrina z fosílnych palív.
Ceny ovplyvňujú aj rôzne vládne politiky, ako sú dane na energie, dotácie na obnoviteľné zdroje, či rozhodnutia o odstavovaní jadrových alebo uhoľných elektrární. V neposlednom rade, keďže s energiami sa obchoduje na burze, ich cenu ovplyvňujú aj finančné špekulácie, ktoré môžu krátkodobo zosilniť cenové výkyvy.
