Tretia konsolidácia, ktorej cieľom je získať do rozpočtu 2,7 miliardy eur, sa výrazne dotkne aj živnostníkov (SZČO). Čakajú ich vyššie odvody a nové povinnosti, ktoré podľa Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) ohrozia najmä drobných podnikateľov a zhoršia podnikateľské prostredie.
Konsolidácia prináša nové povinnosti aj náklady
Ako informuje denník Pravda, konsolidácia prináša pre živnostníkov niekoľko kľúčových zmien. Po prvé, skracujú sa tzv. odvodové prázdniny z dvanástich na šesť mesiacov. To znamená, že začínajúci živnostníci budú musieť začať platiť sociálne odvody už po pol roku podnikania, a to vo výške 131,34 eura mesačne.
Po druhé, zvyšuje sa minimálny vymeriavací základ pre sociálne odvody z 50 % na 60 % priemernej mzdy. Spolu s plošným zvýšením zdravotného odvodu o 1 percentuálny bod (na 16 % z vymeriavacieho základu ) to povedie k citeľnému nárastu minimálnych odvodov pre všetkých živnostníkov.
Kritika a návrhy SŽK
Slovenská živnostenská komora síce uznáva potrebu ozdraviť verejné financie, no ostro kritizuje prístup vlády, ktorá podľa nej prijíma zásadné rozhodnutia bez akejkoľvek konzultácie s podnikateľskou obcou. Komora vo svojom stanovisku uviedla, že hoci vláda hovorí o potrebe šetrenia na strane štátu, chýbajú jej presvedčivé kroky k redukcii výdavkov. „Konsolidácia verejných financií sa nemôže diať iba na úkor podnikateľov a občanov – podiel štátu na konsolidácii musí byť podstatne väčší,“ uvádza SŽK.
Komora nesúhlasí najmä so zavedením povinných sociálnych odvodov pre živnostníkov s nízkymi príjmami, keďže to podľa nej zasiahne najmä tých, ktorí si len privyrábajú. Ako kompromisné riešenie navrhuje, aby sa pri príjmoch do 500 eur mesačne odvody rátali len z 13 % priemernej mzdy, čo by zmiernilo dopad na túto skupinu.
Hrozba pre celú ekonomiku
Na záver SŽK varuje, že výrazné zhoršovanie podmienok pre živnostníkov a malé firmy nevyhnutne povedie k poklesu dostupnosti a kvality služieb pre občanov a negatívne ovplyvní celé dodávateľsko-odberateľské reťazce. V konečnom dôsledku sa tak podľa komory zníži aj celková kvalita života na Slovensku.
Živnostníci stoja na kraji priepasti
Okrem už spomínaného drastického zvýšenia odvodov, ktoré je pre nich najväčšou hrozbou, prináša tretia konsolidácia pre živnostníkov mnoho ďalších výziev a nových povinností.
Jedným z najvýznamnejších opatrení je snaha štátu o sprísnenie boja proti takzvaným fiktívnym živnostiam. Vláda plánuje upraviť definíciu závislej práce v Zákonníku práce a zvýšiť pokuty za nelegálne zamestnávanie. Pre mnohých živnostníkov, najmä v sektoroch ako IT, stavebníctvo či doprava, to znamená zvýšené riziko kontrol a tlaku zo strany úradov, aby prešli na štandardný zamestnanecký pomer, čím by prišli o flexibilitu a výhody podnikania.
Ďalšou veľkou hrozbou bola kontroverzná transakčná daň, ktorá zaťažovala každú bezhotovostnú platbu a pre živnostníkov by znamenala ďalšie náklady. Hoci aktuálne došlo k politickej dohode a táto daň by sa na živnostníkov od roku 2026 nemala vzťahovať, dlhé mesiace neistoty a samotná hrozba jej zavedenia predstavovali pre podnikateľov veľký stres a komplikáciu pri plánovaní.
Okrem toho sa živnostníkov, rovnako ako ostatných občanov a firiem, dotknú aj ďalšie opatrenia, ktoré zvyšujú ich celkové životné a prevádzkové náklady. Konsolidácia zahŕňa napríklad zvýšenie DPH na 23 % na vybrané potraviny, čo pocítia pri bežných nákupoch, alebo obmedzenie odpočtu DPH pri firemných autách, čo je pre mnohých živnostníkov kľúčový pracovný nástroj.
Aj zdanlivo nesúvisiace opatrenia, ako je zrušenie troch dní pracovného pokoja, sa ich môžu dotknúť, ak napríklad fakturujú podľa odpracovaných hodín alebo dní. V konečnom dôsledku teda nejde len o jednu zmenu, ale o celý súbor opatrení, ktoré z viacerých strán zvyšujú finančný a administratívny tlak práve na túto skupinu podnikateľov.
Čo môžu živnostníci spraviť?
Konsolidácia tak stavia mnohých živnostníkov pred veľmi zložité rozhodnutie. V podstate majú na výber z niekoľkých možností, no všetky sú v tom či onom zmysle bolestivé.
Prvou a najradikálnejšou možnosťou pre tých, ktorým sa podnikanie kvôli vysokým odvodom prestane oplácať, je úplné ukončenie alebo pozastavenie živnosti. Mnoho ľudí s nízkymi alebo nepravidelnými príjmami, ako sú dôchodcovia či študenti, bude pravdepodobne nútených zrušiť svoje oprávnenie a buď sa pokúsia zamestnať, alebo sa zaregistrujú na úrade práce.
S tým je spojené aj riziko úniku do šedej ekonomiky, kedy sa časť živnostníkov môže rozhodnúť pokračovať vo svojej činnosti „na čierno“, bez faktúr a za hotovosť, aby sa vyhli odvodovej povinnosti.
Druhou často diskutovanou možnosťou je prechod na spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.). Tento krok môže dávať zmysel pre úspešnejších živnostníkov s vyššími a stabilnejšími príjmami, keďže s.r.o. ponúka iné možnosti daňovej a odvodovej optimalizácie. Pre drvivú väčšinu mikroživnostníkov je však táto cesta nevýhodná. Prevádzka s.r.o. je spojená s vyššou byrokraciou, nákladmi na podvojné účtovníctvo a menšou flexibilitou pri narábaní s firemnými peniazmi.
Treťou, a z podnikateľského hľadiska najprirodzenejšou reakciou, je premietnuť zvýšené náklady do cien svojich služieb a produktov, teda ak je to možné. Živnostníci jednoducho zdražia, aby si zachovali svoju maržu. Toto riešenie však so sebou prináša riziko straty konkurencieschopnosti, keďže zákazníci môžu uprednostniť lacnejšiu alternatívu.
Poslednou možnosťou, ktorá prichádza do úvahy pre mobilnejšie profesie, je presunúť podnikanie do zahraničia, napríklad do Českej republiky, kde je daňovo-odvodové zaťaženie pre živnostníkov dlhodobo priaznivejšie.
