Gréci sa dnes opäť delia na dva tábory, pretože parlament pripravuje hlasovanie o reforme, ktorá by dovolila pracovať až 13 hodín denne. Zatiaľ čo vláda tvrdí, že ide o flexibilitu a dobrovoľnú možnosť, odbory hovoria o neľudskom kroku späť a varujú pred ohrozením zdravia aj pracovných práv tisícov zamestnancov.
Vládnuca konzervatívna strana má v 300-člennom zákonodarnom zbore 156 kresiel, preto sa očakáva, že návrh prejde bez väčších komplikácií. Kabinet premiéra sa snaží presvedčiť verejnosť, že dlhšie smeny nebudú povinné a že pôjde len o riešenie pre súkromné firmy počas obdobia, keď je dopyt po pracovníkoch najvyšší, napríklad v turizme.
Dobrovoľnosť alebo tlak na zamestnancov?
Ministerka práce Niki Kerameusová v rozhovore pre miestne médiá uviedla, že predĺžený pracovný deň sa bude dať uplatniť najviac 37 dní v roku, pričom vždy len so súhlasom zamestnanca. Dodala, že vláda už odmietla požiadavku jednej odborovej zmluvy, ktorá žiadala ešte dlhšie zmeny. Opozícia však namieta, že pri vysokej nezamestnanosti môže byť „dobrovoľnosť“ len ilúziou, pretože pracovníci budú pod nepriamym tlakom svojich zamestnávateľov.
Podľa odborových zväzov môže nový systém spôsobiť aj nezamýšľané dôsledky. Ak zamestnanci odmietnu pracovať dlhšie, hrozí im prepustenie alebo preradenie. Aktivisti preto hovoria o normalizácii vyčerpania a o spoločnosti, ktorá si váži výkon viac než zdravie. „Legalizovať prácu od rána do noci, to je barbarské,“ povedal jeden z predstaviteľov odborového hnutia štátnych zamestnancov.
Prečítajte si tiež
Ekonomické motívy a dlhodobé dôsledky
Reforma cieli najmä na podniky, ktoré počas leta čelia prudkému nárastu zákazníkov. Hotely, reštaurácie a cestovné kancelárie sa tak budú môcť vyhnúť prijímaniu dočasných pracovníkov. Vláda argumentuje, že tým zjednodušuje fungovanie trhu práce, no kritici upozorňujú, že ide len o krátkodobé riešenie, ktoré nerieši problém nízkych miezd ani nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.
Grécky pracovný zákon zatiaľ stanovuje osemhodinový deň a platené nadčasy. Podľa údajov Eurostatu pracujú Gréci v priemere 39,8 hodiny týždenne, čo je o štyri hodiny viac než európsky priemer. Už skôr vláda povolila šesťdňový pracovný týždeň v odvetviach s vysokou sezónnou záťažou. Odbory tvrdia, že ak reformu parlament schváli, krajina sa priblíži k modelu, ktorý zvyšuje zisky podnikov, no na úkor duševného aj fyzického zdravia pracovníkov.
Čas preverí, či reforma obstojí
Ak poslanci dnes návrh zákona naozaj podporia, Grécko sa stane prvou krajinou v EÚ s právne umožneným 13-hodinovým pracovným dňom. Nie je však jasné, ako sa táto zmena prejaví v praxi. Očakáva sa, že odbory budú aj naďalej organizovať generálne štrajky a môžu napadnúť niektoré ustanovenia na súde. Vládny argument o „dobrovoľnosti“ sa podľa nich v bežnom živote rýchlo zmení na nútenú realitu pracovného trhu.
Budúcnosť ukáže, či sa reformy dotknú len úzkej skupiny sezónnych pracovníkov, alebo sa postupne rozšíria aj do iných odvetví. Mnohí Gréci dúfajú, že parlament hľadá rovnováhu medzi produktivitou a dôstojným životom, aj keď sa zdá, že táto hranica sa dnes hľadá čoraz ťažšie.
