Napriek tomu, že vládna koalícia v rámci konsolidácie trvalo zrušila 17. november ako deň pracovného pokoja, mnohé firmy sa rozhodli tento krok ignorovať. Tisícom svojich zamestnancov udelia na Deň boja za slobodu a demokraciu platené voľno. K iniciatíve sa pridávajú veľké banky, poisťovne, IT firmy aj menší podnikatelia. Analytici zároveň spochybňujú reálny ekonomický prínos rušenia sviatkov pre štátny rozpočet, píše Denník N.
Voľno ako prejav hodnôt
Ako jedna z prvých ohlásila udelenie plateného voľna pre svojich vyše 3 500 zamestnancov najväčšia banka, Slovenská sporiteľňa. Jej riaditeľ Peter Krutil uviedol, že ide o gesto úcty k hodnotám slobody a demokracie. Zamestnanci nemusia o voľno žiadať, bude automatické a plne hradené. Podobne tretia najväčšia poisťovňa Generali udelí zamestnancom pracovný pokoj ako prejav úcty k tomuto výnimočnému dňu. Druhá najväčšia banka, VÚB, dá svojim zamestnancom voľno aspoň na pol dňa.
K iniciatíve sa denne pridávajú ďalšie spoločnosti z rôznych sektorov. Doma zostanú aj stovky zamestnancov IT firiem ako Asseco Central Europe, Datalan, HP Enterprise Slovakia, Lenovo, Softip či vnet. Firmy argumentujú, že práve revolúcia im umožnila slobodne vznikať, inovovať a podnikať. Platené voľno ohlásili aj spoločnosti ako Forvis Mazars, Schneider Electric, Curaprox, Scania, vydavateľstvo Ringier či rôzne menšie firmy.
Voľno budú mať aj študenti a zamestnanci magistrátu
Keďže 17. november je aj Medzinárodným dňom študentstva, voľno svojim študentom udelila väčšina vysokých škôl, vrátane Univerzity Komenského v Bratislave. Rektor UK pripomenul, že v tento deň si pripomíname aj zatvorenie českých vysokých škôl nacistami v roku 1939. K udeleniu voľna alebo organizovaniu projektových dní venovaných demokracii vyzvala aj Slovenská komora učiteľov. Voľno zamestnancom udelil napríklad aj bratislavský magistrát.
Otázny vplyv na štátny rozpočet
Vláda si od zrušenia viacerých sviatkov (trvalo 17. novembra a dočasne na rok 2026 aj 8. mája a 15. septembra) sľubuje prínos do rozpočtu vyše 200 miliónov eur vďaka vyššej produktivite. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster však tento odhad spochybňuje. Podľa neho bude reálny efekt pri kontroverznom sviatku, ako je 17. november, len tretinový až pätinový, keďže mnohí ľudia si vezmú dovolenku alebo im voľno dajú zamestnávatelia, ako sa to aj deje.
Šuster upozorňuje, že krátkodobý prínos zrušenia sviatkov je otázny, pretože firmy majú často menej objednávok ako kapacít a dodatočný pracovný deň nevedia okamžite využiť na zvýšenie produkcie. Podobne to nepomôže napríklad kaderníctvam, keďže dopyt sa len rozloží do viacerých dní. Poukázal aj na skúsenosti z Dánska, kde zrušenie sviatku malo len minimálny pozitívny vplyv na počet odpracovaných hodín, pretože ľudia si aj tak brali voľno. Celkový efekt zrušenia troch sviatkov v budúcom roku odhaduje Šuster skôr na 100 miliónov eur, nie na 200, ako plánuje vláda.
(Ešte) jeden veľký problém
So sviatkami sa spája ešte jedna celkom bizarná skutočnosť, a to tá, že štát akosi pozabudol v zákone o ich zrušení obsiahnuť podmienky pre príplatky. Tento problém sa ale netýka trvalo zrušeného 17. novembra (kde je situácia jasná – je to bežný pracovný deň bez príplatku), ale týka sa dočasného zrušenia sviatkov 8. mája a 15. septembra v roku 2026.
Právnici a daňoví experti upozornili, že legislatívna zmena bola pripravená narýchlo a obsahuje vážnu nejasnosť alebo chybu. Vláda v novele zákona síce stanovila, že tieto dva dni v roku 2026 nie sú „dňami pracovného pokoja“ (čo znamená, že zamestnanci musia ísť do práce), ale zabudla do prechodných ustanovení doplniť, že sa zároveň prestávajú považovať za „sviatky“ v zmysle Zákonníka práce.
Vytvorila tak absurdnú situáciu, keďže Zákonník práce jasne hovorí, že zamestnancovi patrí za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie (príplatok) vo výške 100 % jeho priemerného zárobku. Podľa súčasného, chybného znenia zákona by tak zamestnanci síce museli prísť 8. mája a 15. septembra do práce, no zamestnávateľ (vrátane štátu, ktorý je najväčším zamestnávateľom) by im za to musel vyplatiť plný 100 % sviatočný príplatok.
Týmto sa celý konsolidačný zámer tohto opatrenia, ktorým malo byť zvýšenie HDP a produktivity, úplne míňa účinkom. Pre štát by to znamenalo obrovské neočakávané náklady na príplatky pre státisíce zamestnancov vo verejnej správe. Zamestnávatelia v súkromnej sfére už avizovali, že ak sa táto chyba neopraví, s najväčšou pravdepodobnosťou v tieto dni nariadia zamestnancom čerpanie dovolenky, aby sa vyhli plateniu drahých príplatkov. V takom prípade by sa však opäť nepracovalo a štát by nezískal žiadny ekonomický prínos z vyššej produktivity.
Nejasnosť okolo príplatkov je priamym dôsledkom narýchlo prijímaného zákona bez riadnej diskusie a v oboch možných scenároch (buď platenie 100 % príplatkov, alebo nariadené dovolenky) hrozí, že toto konkrétne konsolidačné opatrenie bude úplne neefektívne.
