Vláda pripravuje zmeny pre platy zamestnancov v školstve, ktoré majú priniesť spravodlivejší systém založený viac na kvalite práce než len na odpracovaných rokoch. Okrem už schválených a plánovaných plošných navýšení miezd sa od januára 2026 zavedie nový príplatok za pracovné hodnotenie, ktorého výšku určí riaditeľ školy podobne, ako sa hodnotia žiaci, píše denník Pravda.
Pokračujúce zvyšovanie platov
Vláda pokračuje v pláne na zlepšenie finančného ohodnotenia ľudí pracujúcich vo vzdelávaní. Pripomína, že platy učiteľov a odborných zamestnancov (na úrovni materských, základných a stredných škôl) sa už od 1. septembra 2025 zvýšili o 7 %. Ďalšie plošné zvýšenie o 5 % je pre túto skupinu naplánované od 1. januára 2026.
Podobný nárast sa týka aj vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a ďalších zamestnancov v školstve odmeňovaných podľa osobitných tabuliek. Ich platy sa taktiež zvýšili o 7 % od 1. septembra 2025 a ďalšie zvýšenie o 7 % ich čaká od 1. januára 2026. Cieľom je zatraktívniť prácu v školstve a motivovať zamestnancov.
Vyššie platy vďaka „príspevku za výkon“
Najväčšou novinkou v odmeňovaní, ktorú prináša novela zákona, je zavedenie príplatku za pracovné hodnotenie. Ten má za cieľ posilniť platy tých zamestnancov, ktorí pracujú zodpovedne, dosahujú dobré výsledky a dlhodobo si udržiavajú vysokú kvalitu práce. Výška tohto príplatku, ktorý začne platiť od 1. januára 2026, však nebude závisieť od tabuliek, ale od individuálneho hodnotenia zamestnanca riaditeľom školy. Systém má pripomínať hodnotenie žiakov – lepšie ohodnotení zamestnanci získajú vyšší príplatok.
Zavedením tohto nástroja chce vláda dosiahnuť spravodlivejšie odmeňovanie založené viac na reálnom výkone a kvalite než len na počte odpracovaných rokov. Očakáva sa, že to zvýši motiváciu zamestnancov, pomôže udržať v školstve skúsených odborníkov a celkovo zatraktívni učiteľské povolanie. Zmeny sa dotknú aj ďalších nepedagogických pracovníkov v školstve, pre ktorých sa pripravuje osobitná platová stupnica. Podľa dôvodovej správy k zákonu ide o naplnenie zámeru vlády vytvoriť atraktívne a stabilné pracovné prostredie vo vzdelávacom systéme.
Bude systém naozaj spravodlivejší?
V princípe má nový spôsob odmeňovania potenciál byť spravodlivejší ako súčasný systém, ktorý odmeňuje primárne na základe odpracovaných rokov (seniority), no zároveň so sebou prináša významné riziká nespravodlivosti a negatívnych vedľajších účinkov, ak nebude správne nastavený a implementovaný.
Hlavnou výhodou a argumentom pre zavedenie tohto systému je snaha oceniť a motivovať kvalitných a angažovaných učiteľov. Systém umožňuje finančne odlíšiť tých, ktorí sa svojej práci venujú nadštandardne, dosahujú dobré výsledky a prispievajú k rozvoju školy, od tých, ktorí si len „odkrútia“ svoje hodiny. Vyššie platy tak motivujú učiteľov zlepšovať sa, inovovať a venovať sa žiakom individuálnejšie.
Pre ambicióznych a šikovných pedagógov to môže byť signál, že ich práca je videná a cenená, čo môže pomôcť zatraktívniť učiteľské povolanie a udržať v školstve kvalitných ľudí, ktorí by inak mohli odísť za lepším platom do iných sektorov. V ideálnom prípade by systém mohol posunúť dôraz z formálnych kritérií (odpracované roky) na reálny výkon a kvalitu práce.
V čom je háčik?
Mnohým asi hneď docvaklo, že najväčšou nevýhodou nového systému je riziko subjektivity a potenciálneho zneužitia. Keďže hodnotenie bude v rukách riaditeľa školy, existuje obava, že rozhodovanie o príplatkoch môže byť ovplyvnené osobnými vzťahmi, sympatiami, antipatiami alebo dokonca politickým tlakom.
Objektívne a spravodlivo zmerať „kvalitu práce“ učiteľa je extrémne náročné – ako porovnať prácu učiteľa matematiky na gymnáziu s prácou učiteľky na prvom stupni v škole s deťmi zo znevýhodneného prostredia? Bez jasných, transparentných a vopred známych kritérií hodnotenia môže systém ľahko skĺznuť k preferovaniu poslušných a obľúbených zamestnancov na úkor tých kritickejších alebo menej priebojných.
Ďalšou nevýhodou je obrovská administratívna záťaž pre riaditeľov škôl, ktorí budú musieť systém hodnotenia vytvoriť, implementovať a obhájiť. Môže to tiež viesť k nezdravej súťaživosti v učiteľskom zbore, narušeniu spolupráce a k tomu, že sa učitelia budú sústrediť len na tie aspekty práce, ktoré sú ľahko merateľné a hodnotené, na úkor iných dôležitých činností. Ak bude systém vnímaný ako nespravodlivý alebo netransparentný, môže paradoxne pôsobiť demotivačne a zvyšovať stres a frustráciu v zborovni.
V konečnom dôsledku teda platí, že myšlienka dávať vyššie platy podľa kvality je správna, no jej prevedenie do praxe je mimoriadne náročné. Či bude nový systém spravodlivejší ako ten súčasný, bude závisieť od toho, nakoľko sa podarí nastaviť objektívne kritériá, transparentné procesy a mechanizmy kontroly a odvolania proti hodnoteniu. Bez toho hrozí, že dobrý úmysel sa zmení na nástroj nespravodlivosti a demotivácie.
