Tretí konsolidačný balíček vlády bude mať podľa analytikov z inštitútu INESS bez preháňania likvidačný dopad na desiatky tisíc živnostníkov na Slovensku. Nové pravidlá pre odvody sú podľa nich nastavené tak tvrdo, že mnohí ľudia s nízkymi príjmami budú musieť na odvodoch zaplatiť viac, než im reálne zostane. Téme sa venuje denník Pravda.
Nové pravidlá a likvidačná matematika
Balíček prináša pre živnostníkov (SZČO) dve zásadné zmeny. Prvou je zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne odvody z 50 % na 60 % priemernej mzdy, čo sa dotkne takmer 90 % všetkých živnostníkov. Tou druhou, ešte tvrdšou zmenou, je praktické zrušenie doterajšej príjmovej hranice pre neplatenie sociálnych odvodov. Po novom bude musieť platiť minimálne sociálne odvody (podľa INESS vo výške 131,34 eur) každý živnostník, aj ten s minimálnym príjmom.
Analytici z INESS to ilustrujú na konkrétnom prepočte: živnostník s mesačným príjmom 1 000 eur (tržby 12 000 eur ročne) zaplatí po novom len na odvodoch 425 eur, čo je odvodové zaťaženie na úrovni 42,5 %. Pre porovnanie, celkové zaťaženie zamestnanca s hrubou mzdou 1 000 eur je 39,64 %. Drobný živnostník tak bude zaťažený viac ako porovnateľný zamestnanec, avšak bez akýchkoľvek zamestnaneckých výhod, ako je platená dovolenka, PN či istota práce.
Koho vyššie odvody ohrozujú najviac?
Zrušenie príjmovej hranice najbrutálnejšie zasiahne ľudí, ktorí si podnikaním len privyrábajú. INESS uvádza príklad dôchodcu s mesačným príjmom zo živnosti 250 eur, ktorý bude musieť po novom na zdravotnom a sociálnom poistení zaplatiť 142 eur, teda viac ako polovicu svojich príjmov.
Podľa ich výpočtov bude každý živnostník s tržbami do 1 705 eur mesačne platiť na odvodoch a daniach viac, ako mu zostane v čistom.
Argument o dôchodkoch neobstojí
Ministerstvo práce obhajuje vyššie odvody potrebou zabezpečiť živnostníkom v budúcnosti vyššie dôchodky. Podľa INESS je však tento argument nesprávny. Rozhodnutie stať sa živnostníkom je podľa nich zároveň rozhodnutím prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju budúcnosť a nespoliehať sa na štátny dôchodkový pilier, ktorého podoba o 20-30 rokov je aj tak otázna. Argumentovať minimálnym dôchodkom, proti ktorému živnostníci nikdy nelobovali, je podľa nich scestné.
Analytici upozorňujú, že prechod na s.r.o. nie je pre mikroživnostníkov s nízkym obratom reálnou alternatívou kvôli vysokým administratívnym a finančným nákladom. Navrhujú systémové riešenia, ako je ročné zúčtovanie sociálnych odvodov či zavedenie nezodvodniteľného minima, ktoré by ochránili tých najzraniteľnejších. Súčasný balíček však podľa nich likviduje práve tú skupinu ľudí, ktorá tvorí základ podnikateľského prostredia na Slovensku.
Aké majú živnostníci možnosti?
Pre mnohých živnostníkov, najmä tých s nižšími alebo nepravidelnými príjmami, predstavujú nové, výrazne vyššie odvody existenčnú hrozbu. Žiaľ, možnosti, ako na túto situáciu reagovať, sú obmedzené a každá z nich so sebou prináša negatívne dôsledky. V podstate sú nútení vybrať si z niekoľkých zlých riešení.
Pre živnostníka, ktorého mesačné náklady na odvody (vyše 425 eur) sa priblížia alebo dokonca presiahnu jeho čistý zisk, stráca ďalšie podnikanie ekonomický zmysel. Mnohí tak budú nútení svoju živnosť zrušiť a buď sa pokúsia zamestnať, alebo sa zaregistrujú na úrade práce. To bude mať za následok pokles počtu malých podnikateľov a stratu ekonomickej dynamiky.
Veľmi pravdepodobnou reakciou je tiež únik do šedej ekonomiky. Podnikateľ, ktorý nedokáže legálne zarobiť na vysoké odvody, môže byť motivovaný pracovať „na čierno“ alebo bez faktúr. Oficiálne bude priznávať len minimálny príjem, aby si splnil zákonné povinnosti, no väčšinu tržieb prijme v hotovosti. Hoci si týmto nelegálnym spôsobom môže dočasne finančne pomôcť, v konečnom dôsledku to poškodzuje štátny rozpočet a vytvára neférové konkurenčné prostredie pre poctivých podnikateľov.
Často sa potom ako riešenie spomína prechod na spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.). Ako však upozorňujú odborníci, pre mikroživnostníkov to nie je východisko. Prevádzka s.r.o. so sebou prináša oveľa vyššie administratívne náklady (povinné podvojné účtovníctvo), daň z dividend a povinné zdravotné odvody z nich, ako aj menšiu flexibilitu pri narábaní s firemnými peniazmi. Pre človeka s nízkym obratom je tento model často drahší a komplikovanejší ako živnosť.
Vyššie odvody ako strela do vlastnej nohy
S ohľadom na uvedené je veľmi reálne, a dokonca pravdepodobné, že príliš prudkým a necitlivým zvýšením odvodov si štát v konečnom dôsledku viac uškodí, než pomôže.
Dôvodom je jednoduchý ekonomický princíp: štátna kasa sa neplní len nastavením vysokých daňových sadzieb, ale predovšetkým tým, koľko ľudí a firiem je ochotných a schopných tieto dane a odvody platiť. Ak je zaťaženie príliš vysoké, ľudia začnú meniť svoje správanie, čo môže viesť k paradoxnému výsledku – štát napriek vyšším sadzbám vyberie v konečnom dôsledku menej peňazí.
Vláda sa spolieha na jednoduchú matematiku, že vyššia sadzba prinesie viac peňazí. Zanedbáva však reakciu ľudí na túto zmenu. Ak sa veľká časť živnostníkov rozhodne pre ukončenie podnikania, únik do ilegality alebo presun do zahraničia, môže sa stať, že štátny rozpočet na tom v strednodobom a dlhodobom horizonte prerobí. Je to teda vysoko riziková stratégia, ktorá môže poškodiť nielen podnikateľské prostredie, ale aj samotné verejné financie, ktoré mala pôvodne zachrániť.
