Jedným z najdiskutovanejších opatrení vládneho konsolidačného balíčka je zrušenie troch dní pracovného pokoja. Tento krok, od ktorého si štát sľubuje úsporu približne 230 miliónov eur, vyvolal ostrú kritiku odborov. Tie upozorňujú, že hlavnú ťarchu tohto šetrenia ponesú zamestnanci, ktorí prídu nielen o voľno, ale aj o nemalé peniaze na príplatkoch. Téme sa venuje denník Pravda.
Ktoré sviatky sa rušia a na ako dlho?
Zmena sa dotkne troch štátnych sviatkov. Dni pracovného pokoja 6. januára (Zjavenie Pána, Traja králi) a 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom) majú byť zrušené dočasne, len pre rok 2026. Oveľa zásadnejšia zmena sa týka 17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu), ktorý má byť ako deň pracovného pokoja zrušený natrvalo.
Minister financií Ladislav Kamenický zdôraznil, že samotné sviatky sa nerušia, len počas nich už nebude platiť pracovný pokoj. Súčasťou zmeny je aj zrušenie zákazu predaja v obchodoch počas týchto dní, čo znamená, že zamestnanci v maloobchode budú musieť pracovať.
Finančný dopad bude cítiť
Podľa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) štát týmto krokom priamo zasiahne do príjmov pracujúcich. Zrušením statusu dňa pracovného pokoja totiž zaniká aj nárok na zákonný príplatok za prácu vo sviatok, ktorý v súčasnosti predstavuje 5,26 eura na hodinu.
Pre zamestnanca s osemhodinovým pracovným časom to znamená stratu 42,08 eura za jeden takýto deň. Ak by pracoval počas všetkých troch zrušených sviatkov, jeho celková strata na príplatkoch by dosiahla 126,24 eura. Odbory tvrdia, že ide o krátkozrakú cestu, ktorá len prenáša bremeno konsolidácie na plecia zamestnancov.
Kritizujú aj odborári
Odborári zároveň upozorňujú na širší kontext problému. Podľa štatistík Slováci už dnes odpracujú v priemere 39,6 hodiny týždenne, zatiaľ čo európsky priemer je len 37,1 hodiny. Podľa KOZ je slovenský ekonomický model stále postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín, čo ohrozuje zdravie a kvalitu života.
Tento krok nie je navyše bezprecedentný. Už od roku 2024 prestal byť dňom pracovného pokoja 1. september (Deň Ústavy SR). Ako vysvetlil Národný inšpektorát práce, nárok na mzdové zvýhodnenie sa viaže práve na status „dňa pracovného pokoja“, nie na „štátny sviatok“. Zrušením tohto statusu tak automaticky zaniká aj nárok na príplatok.
Štát a jeho tretia konsolidácia
Štát schválil nový konsolidačná balík v stredu 10. septembra. Sviatky pritom nie sú jedinou oblasťou, pri ktorej sa plánuje výrazná finančná úspora.
Neprehliadnite
Celkový objem konsolidácie, ktorý v utorok predstavil minister financií Ladislav Kamenický, má dosiahnuť 2,7 miliardy eur. Schválený zákon však pokrýva len časť tejto sumy, konkrétne 1,4 miliardy eur, ktoré sa majú získať zmenami dotýkajúcimi sa súkromného a verejného sektora mimo centrálnej vlády.
Konsolidácia zavádza niekoľko nových daní a mení pravidlá pre podnikateľov. Zvýši sa sadzba DPH z 19 % na 23 % na vybrané potraviny s vysokým obsahom cukru a soli, čo má do rozpočtu priniesť vyše 90 miliónov eur. Vyššie bude aj zdanenie hazardu s očakávaným prínosom 54 miliónov eur a zavedie sa nová úhrada z primárnych materiálov ako štrk či piesok, ktorá má prispieť sumou 24 miliónov eur.
Okrem toho sa upravia daňové licencie pre firmy s nízkym ziskom a obmedzí sa odpočet DPH na 50 % pri autách, ktoré sú využívané aj na súkromné účely.
Šetriť bude aj na sebe
Po novom minister financií potvrdil, že štát bude šetriť nielen na ľuďoch, ale aj na vlastných výdavkoch. Takto chce získať celkovo 1,3 miliardy eur. Opatrenia zahŕňajú rušenie a zlučovanie úradov, obmedzenie nákupov, prepúšťanie a plošné zmrazenie platov. Mnohé štátne inštitúcie však varujú, že po predchádzajúcich úsporných kolách už nemajú kde šetriť a ďalšie škrty môžu paralyzovať ich fungovanie.
Hoci oficiálny zoznam rušených alebo zlučovaných inštitúcií zatiaľ neexistuje, minister Kamenický ako príklad uviedol zlúčenie Úradu vládneho auditu a naznačil možné zrušenie ďalšieho úradu v pôsobnosti ministerstva financií.
Šetrenie štátu zahŕňa aj zmrazenie platov v štátnej a verejnej správe na budúci rok. Valorizácia sa nebude týkať úradníkov na ministerstvách, policajtov, hasičov, vojakov ani zamestnancov Finančnej správy. Výnimku dostali pedagogickí a odborní zamestnanci v školstve, ako aj lekári a sestry.
Ministri školstva a pôdohospodárstva už potvrdili, že na svojich rezortoch budú znižovať stavy zamestnancov, pričom sa obmedzia aj dohody a zmluvy s poradcami. Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
