Obyvatelia Slovenska, ktorí si dnes bežne kontrolujú listy vlastníctva alebo vyhľadávajú údaje v katastri, sa môžu už čoskoro pripraviť na zásadnú zmenu. K dátam, ktoré boli doteraz na pár klikov dostupné každému, sa už nebude možné dostať tak ľahko. Návrh zákona, ktorý je momentálne v pripomienkovom konaní, počíta s tým, že prístup do katastra sa podstatne sprísni a zrušia sa aj bezplatné informatívne výpisy.
Koniec anonymného prístupu
Doteraz stačilo otvoriť mapový portál, približovať si jednotlivé parcely a okamžite sa zobrazili základné údaje vrátane vlastníka. Ak sa legislatívne zmeny podarí presadiť, anonymné prezeranie databázy skončí. Každý záujemca sa bude musieť zaregistrovať a systém uloží stopu, kto a kedy si konkrétnu informáciu zobrazil.
Úrad geodézie tvrdí, že ide o opatrenie na ochranu súkromia majiteľov a že takéto nastavenie lepšie korešponduje s pravidlami GDPR. Predsedníčka úradu Lucia Gocníková argumentuje aj tým, že digitálnu stopu budú mať k dispozícii orgány činné v trestnom konaní, čo môže pomôcť pri vyšetrovaní podvodov.
Šesť eur za každý výpis
Veľkú pozornosť pritiahla aj ďalšia zmena. Občania aj firmy budú musieť za každý list vlastníctva platiť poplatok vo výške šesť eur. Možnosť bezplatného stiahnutia informatívneho výpisu sa zruší. Podľa prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Jána Palenčára to môže znamenať aj desiatky eur navyše pri každom predaji bytu alebo domu.
Realitné kancelárie totiž kontrolujú list vlastníctva opakovane a výsledné náklady napokon zaplatí klient. Výhrady zaznievajú aj od správcovských spoločností, ktoré databázu používajú napríklad pri výpočte poplatkov za zrážkovú vodu či pri plánovaní údržby. V ich prípade môže ísť o rutinnú prácu vykonávanú desiatky krát ročne.
Prečítajte si tiež
Kritici hovoria o obmedzení transparentnosti
Nie všetci sú presvedčení, že zmeny skutočne posilnia ochranu údajov. Riaditeľ organizácie Transparex Matúš Džuppa hovorí, že návrh pôsobí ako narýchlo pripravený kompromis, ktorý môže skôr sťažiť verejnú kontrolu ako chrániť majiteľov. Podľa neho je otázne, komu vlastne prekáža otvorený prístup k údajom, keďže práve verejné databázy v minulosti pomáhali pri odhaľovaní podozrivých prevodov nehnuteľností. Vníma preto riziko, že zablokovanie užívateľa sa môže stať nástrojom na obmedzenie nežiaducich otázok.
Na druhej strane Gocníková tvrdí, že štát chce týmto krokom predísť prípadu, keď neznámi špekulanti cielene vyhľadávajú seniorov a následne ich zavádzajú do nevýhodných predajov. Nové nastavenie by podľa nej malo zabrániť práve takémuto typu zneužívania a priniesť väčší pocit bezpečia vlastníkom.
Budúcnosť katastra je teda v tejto chvíli otvorená. Zmeny ešte nie sú definitívne a môže ich ovplyvniť vlna pripomienok od realitného sektora, správcovských firiem aj občianskych aktivistov. Ak sa však zákon schváli v aktuálnej podobe, platnosť by nadobudol už v júli budúceho roka. A to by znamenalo, že z prístupu k údajom, ktoré doteraz Slováci považovali za samozrejmosť, sa stane služba spoplatnená a prísne sledovaná.
