Až štvrtina slovenských startupov podľa najnovšieho prieskumu uvažuje o presťahovaní svojho biznisu do zahraničia. Hlavným dôvodom je nedostatok možností pre rast doma a zároveň atraktívnejšie podmienky pre investorov mimo Slovenska. Tento odliv by mohol zásadne oslabiť inovatívny ekosystém, ktorý sa u nás buduje len pomaly.
Medzi silné stránky slovenských startupov patria IT riešenia a zdravotnícke technológie, no paradoxne, ich najväčšie úspechy prichádzajú na zahraničných trhoch. Takmer polovica mladých firiem už dnes získava viac ako 50 percent svojich príjmov zo zahraničia, čo ukazuje, že lokálne prostredie ich nedokáže dostatočne podporiť.
Predaj a zákazníci ako slabé miesto
Najväčšou prekážkou pre rozvoj sú podľa oslovených startupov predajné aktivity a získavanie zákazníkov. Viac než 50 percent firiem označilo práve túto časť podnikania za najnáročnejšiu. Zatiaľ čo Slováci si zakladajú na kvalitnom produkte, komerčná stránka často zaostáva. Ďalšou komplikáciou je aj nedostatok skúsených obchodníkov a technických špecialistov, o ktorých súperí nielen startupová scéna, ale aj veľké korporácie.

Financovanie je podľa polovice respondentov ďalšou bariérou. Mnohí zakladatelia sa domnievajú, že investori v zahraničí poskytujú rýchlejší prístup k kapitálu a kvalitnejšie poradenstvo. Prieskum, ktorý zrealizovala Slovenská sporiteľňa spolu s konzultačnou firmou Civitta, poukázal tiež na pozitívny fakt, že v poslednom období pribudli na trhu anjelskí investori. No až šesť z desiatich investorov tvrdí, že startupov vhodných na financovanie je stále málo.
Kto stojí za mladými firmami
V prieskume odpovedalo 183 startupov a 41 investorov z približne 600 oslovených predstaviteľov komunity. Výsledky ukázali, že ženy tvoria len 15 percent zakladateľov, hoci v každom štvrtom tíme majú spoluzakladateľskú úlohu. Pomerovo je to výrazne menej než v inovatívnych centrách na Západe a práve diverzita tímov zostáva veľkou výzvou do budúcnosti.
Medzi strategické oblasti podpory, o ktorých hovorili účastníci prieskumu, patria stabilné pravidlá pre podnikateľské prostredie, atraktívne inkubačné a akceleračné programy s medzinárodným prepojením a tiež systémové vzdelávanie v oblasti podnikavosti. Podľa expertov by sa mal štát viac angažovať aj v podpore prepojenia startupov s väčšími firmami a univerzitami, čo by mohlo prispieť k lepšiemu prenosu technológií do praxe.
Budúcnosť na váhach
Teraz sa rozhoduje o tom, či Slovensko dokáže udržať talenty doma. Ak sa nepodarí zlepšiť podmienky, odchod štvrtiny startupov by mohol spôsobiť nielen hospodárske straty, ale aj únik know-how a kreatívnych ľudí, ktorých je už teraz málo. Tento trend by postupne mohol oslabiť celé domáce inovačné prostredie.
Otázkou zostáva, či vláda a súkromný sektor dokážu rýchlo reagovať. Ak sa inovačná infraštruktúra posilní a podpora získa konkrétnu podobu, Slovensko sa môže stať atraktívnym miestom pre rozvoj startupov. Ak sa však nič zásadne nezmení, trend expanzie do cudziny bude pokračovať a mladé firmy budú hľadať cesty, kde sa im otvárajú lepšie príležitosti.