Slovensko je pripravené dovážať neruskú ropu a plyn, no najprv na to musí mať vytvorené podmienky v podobe dostatočných prepravných trás, inak by to zničilo slovenskú ekonomiku. Uviedla to v stredu po rokovaní vlády ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) v reakcii na stupňujúci sa tlak zo strany Spojených štátov, píše denník Teraz.sk.
Problémom je chýbajúca infraštruktúra
Ministerka Saková uviedla, že túto pozíciu v pondelok vo Viedni vysvetlila aj americkému ministrovi pre energetiku. Poukázala na to, že po neobnovení dodávok plynu cez Ukrajinu sa geopolitická pozícia Slovenska zmenila a z tranzitnej krajiny na začiatku potrubia sa stala krajina na jeho konci.
Slovensko je tak pri dodávkach plynu podľa nej odkázané na „milosť a nemilosť“ okolitých štátov a ich projektov na zvýšenie prepravných kapacít. Rovnaký princíp podľa nej platí aj pre ropu. „Pokiaľ budeme mať náhradnú trasu, ako môžeme na Slovensko a do Maďarska prevážať ropu, či už to bude cez Adriu alebo juhom, a budú tie prenosové kapacity dostatočné, Slovensko, Maďarsko nemá problém diverzifikovať,“ vyhlásila Saková.
Tlak z Washingtonu
Vyjadrenia ministerky sú reakciou na sériu nedávnych vyhlásení z USA. Americký republikánsky senátor Lindsey Graham v utorok varoval Slovensko a Maďarsko pred bližšie nešpecifikovanými dôsledkami, ak budú v nákupoch ruskej ropy pokračovať.
Už minulý víkend americký prezident Donald Trump vyjadril pripravenosť uvaliť na Rusko rozsiahle sankcie, no podmienil to tým, že sa najprv pridajú všetky členské štáty NATO a prestanú z Ruska nakupovať ropu a iné produkty.
Plyn sa bude diverzifikovať, proces už začal
Denisa Saková na záver uistila, že Slovensko už v súčasnosti aktívne diverzifikuje svoje dodávky plynu a plánuje v tom pokračovať aj v budúcnosti. Opätovne však zdôraznila, že rýchlosť a úspech tohto procesu nezávisia len od vôle Slovenska, ale predovšetkým od fyzickej dostupnosti a kapacity alternatívnych prepravných trás, ktoré Slovensko nedokáže samo ovplyvniť.
Ruský plyn a jeho kontroverzné postavenie na Slovensku
Urputná snaha Ficovej vlády udržať prístup k ruskému plynu pramení z kombinácie hlboko zakorenenej ekonomickej reality a pragmatického politického kalkulu, pričom oba tieto faktory sú navzájom úzko prepojené.
Po desaťročia bol celý slovenský plynárenský systém, vrátane priemyslu a vykurovania, vybudovaný na jednom masívnom a spoľahlivom zdroji – plynovode Bratstvo z východu. Hoci Slovensko od roku 2022 urobilo obrovský pokrok v diverzifikácii a dnes dokáže dovážať plyn aj z iných smerov, ruský potrubný plyn si stále udržiava kľúčovú výhodu v cene a stabilite dodávaných objemov.
Práve na tomto ekonomickom základe stavia vláda svoju politickú argumentáciu a stratégiu. Hlavným a oficiálne komunikovaným dôvodom je ochrana slovenského priemyslu a zabránenie ekonomickému kolapsu. Pre energeticky náročné podniky, ktoré sú pilierom slovenskej ekonomiky, je prístup k lacnejšiemu plynu otázkou prežitia a medzinárodnej konkurencieschopnosti.
Prechod na drahší skvapalnený plyn (LNG) by podľa vlády ohrozil tisíce pracovných miest a poškodil hospodárstvo. S tým úzko súvisí aj snaha zabrániť cenovým šokom pre domácnosti, keďže drahší plyn by sa nevyhnutne premietol do vyšších cien tepla a tovarov, čo je pre vládu, ktorá stavia na sociálnych istotách, politicky neprijateľné.
Popri týchto ekonomických argumentoch je tento postoj aj súčasťou širšej „suverénnej“ politiky. Vláda sa týmto krokom prezentuje ako ochranca národných záujmov, ktorý sa nepodriaďuje tlaku z Bruselu či Washingtonu, čo rezonuje u časti jej voličskej základne. V konečnom dôsledku je teda boj za ruský plyn pre súčasnú vládu krokom, ktorý spája ochranu kľúčových priemyselných odvetví a sociálnej stability s politickým naratívom suverenity, aj za cenu napätých vzťahov so spojencami.
