Nová konsolidácia na rok 2026, ktorú v utorok (9. septembra) predstavil minister financií Ladislav Kamenický, bude mať podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka tlmiaci účinok na slovenskú ekonomiku. Opatrenia podľa neho obmedzia nielen vládnu spotrebu a verejné investície, ale priamo či nepriamo zasiahnu aj spotrebu domácností a firemné investície. Jeho prognózy spracoval denník Teraz.sk.
Konsolidácia pribrzdí ekonomiku
Matej Horňák uviedol, že v dôsledku týchto opatrení bude rast hrubého domáceho produktu (HDP) bezpochyby pomalší, ako by bol bez konsolidácie. Jeho aktuálny odhad rastu slovenskej ekonomiky na budúci rok je na úrovni 1,3 %, pričom s určitou mierou úspor sa v prognóze už počítalo.
Dodal však, že presné dopady bude možné vyčísliť až po dôslednejšom spracovaní všetkých opatrení.
Dopad pocítia aj občania
Pre bežných ľudí budú mať predstavené opatrenia podľa analytika za následok najmä nižšie čisté príjmy a menej voľných dní. Kriticky vníma zavedenie ďalších stupňov dane z príjmov, ktoré podľa neho pôsobia demotivačne na najlepšie zarábajúcich zamestnancov, ktorí v ekonomike často prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu.
Za ďalší problematický bod označil dočasnosť niektorých opatrení. Táto skutočnosť podľa neho vytvára dodatočnú neistotu a potrebu hľadať ďalšie konsolidačné opatrenia v budúcnosti, keď platnosť tých dočasných vyprší.
Ciele a rozsah konsolidácie
Minister financií Ladislav Kamenický v utorok informoval, že vládny balík konsolidačných opatrení na rok 2026 bude obsahovať 22 opatrení v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur. Z toho takmer polovica, 1,3 miliardy eur, sa má získať šetrením na výdavkoch štátu. Cieľom týchto krokov je znížiť deficit verejných financií a postupne stabilizovať rastúci verejný dlh.
Čo bude výsledkom spomalenia?
Obmedzenie vládnej spotreby a verejných investícií sú dva kľúčové nástroje, ktorými sa štát snaží znížiť svoje výdavky a ozdraviť verejné financie. Hoci znejú ako nie veľmi smerodajné ekonomické pojmy, v skutočnosti majú veľmi konkrétny a priamy dopad na každodenný život občanov, kvalitu verejných služieb a budúcnosť krajiny.
Obmedzenie vládnej spotreby v praxi znamená šetrenie na každodennom chode a prevádzke štátu. Predstavte si to ako bežné mesačné výdavky domácnosti. Pre štát to zahŕňa najmä platy a odvody pre státisíce zamestnancov vo verejnom sektore – teda pre učiteľov, policajtov, hasičov, úradníkov na ministerstvách či lekárov a sestry v štátnych nemocniciach.
Šetrenie v tejto oblasti môže znamenať zmrazenie alebo len minimálny rast platov, prípadne aj znižovanie počtu štátnych zamestnancov. Okrem toho vládna spotreba pokrýva aj prevádzkové náklady štátnych inštitúcií, ako sú energie, kúrenie a voda v školách či nemocniciach, nákup kancelárskych potrieb, paliva do policajných áut alebo rôzne dotácie.
Obmedzenie vládnej spotreby teda priamo pocítia verejní zamestnanci na svojich príjmoch a bežní občania na potenciálne nižšej kvalite alebo dostupnosti štátnych služieb, keďže úrady a inštitúcie musia fungovať s menším rozpočtom.
Na druhej strane, obmedzenie verejných investícií predstavuje šetrenie na dlhodobých projektoch, ktoré majú krajinu rozvíjať a modernizovať. Kým spotreba je o udržiavaní súčasného stavu, investície sú o budovaní budúcnosti. Do tejto kategórie patrí napríklad výstavba a oprava diaľnic, ciest, mostov a železničných tratí. Patria sem aj investície do rekonštrukcie alebo výstavby nových nemocníc, škôl, škôlok či do digitalizácie verejnej správy.
Ak vláda obmedzí verejné investície, znamená to, že sa niektoré plánované projekty odložia na neskôr alebo úplne zrušia. Dôsledkom je, že sa nepostaví nový úsek diaľnice, nezrekonštruuje sa chátrajúca nemocnica alebo sa spomalí modernizácia železníc. Zatiaľ čo šetrenie na investíciách neprináša okamžitý pokles príjmov obyvateľov, z dlhodobého hľadiska brzdí ekonomický rast, znižuje konkurencieschopnosť krajiny a zhoršuje kvalitu infraštruktúry, ktorú všetci denne využívame.
Prečo je dôležité znížiť verejný dlh?
Verejný dlh funguje veľmi podobne ako dlh v domácnosti. Zatiaľ čo rozumná hypotéka na bývanie je investíciou, príliš vysoké a neustále rastúce dlhy na spotrebu začnú domácnosť dusiť a obmedzovať jej budúcnosť. Podobne je to aj so štátom, a preto je okresanie verejného dlhu kľúčové pre jeho zdravie a prosperitu jeho občanov.
Rovnako ako človek platí úroky banke za pôžičku, aj štát musí svojim veriteľom (investorom, ktorí kúpili jeho dlhopisy) platiť úroky. Čím je dlh vyšší, tým väčšia suma z rozpočtu každoročne odchádza len na splácanie týchto úrokov. Sú to v podstate „vyhodené peniaze“ – miliardy eur, ktoré by sa mohli použiť na stavbu nemocníc, zvyšovanie platov učiteľov, opravu ciest alebo na zníženie iných daní, no namiesto toho odchádzajú preč z krajiny k veriteľom. Znižovanie dlhu tak uvoľňuje zdroje na zmysluplnejšie veci.
Vysoký dlh zároveň dramaticky zvyšuje riziko a zraniteľnosť krajiny. Ak veritelia vidia, že dlh štátu je privysoký, začnú ho vnímať ako rizikového dlžníka a za požičanie ďalších peňazí si budú pýtať oveľa vyššie úroky. Tým sa náklady na dlh ešte viac zvyšujú a krajina sa môže dostať do dlhovej špirály, kedy si musí požičiavať len na to, aby splatila staré úroky. V krajnom prípade to môže viesť až k štátnemu bankrotu.
Okrem toho, zadlžený štát stráca finančnú flexibilitu. Keď príde nečakaná kríza – napríklad pandémia, vojna alebo prírodná katastrofa – vláda nemá priestor si požičať ďalšie peniaze na pomoc občanom a firmám, pretože jej „finančný vankúš“ je už vyčerpaný.
