Odborári opäť otvárajú tému výšky príplatkov za prácu v noci. Argumentujú, že Slovensko má najvyšší podiel nočných pracovníkov v celej Európskej únii, no ich finančné ohodnotenie nie je adekvátne. Dlhodobo preto navrhujú zmeniť celý systém výpočtu a naviazať príplatky na priemernú mzdu namiesto minimálnej. Zamestnávatelia sú však rázne proti a varujú pred stratou konkurencieschopnosti, informujú Správy STVR.
Podľa prieskumu Eurostatu spred dvoch rokov pracuje na Slovensku v nočných zmenách viac ako 11 % zamestnancov, čo je takmer dvojnásobok priemeru krajín Európskej únie (EÚ). Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová v relácii Slovenského rozhlasu uviedla, že súčasné príplatky nie sú adekvátne. Podľa jej slov by mala byť nočná práca vzhľadom na fyzickú a psychickú záťaž pre zamestnanca ohodnotená najvyššie.
Odborári preto dlhodobo volajú po zmene, v rámci ktorej by sa príplatky za prácu v noci a cez víkendy neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej mzdy v hospodárstve, ako to funguje napríklad v Českej republike.
Nie všetci schvaľujú vyššie príplatky
Zamestnávatelia s takýmto návrhom nesúhlasia a naopak, požadujú zníženie príplatkov. Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Emil Macho argumentuje, že slovenské firmy už dnes majú najvyššie mzdové náklady spomedzi krajín V4 a ďalšie navyšovanie by poškodilo ich konkurencieschopnosť.
Ako príklad uviedol pekárenský priemysel, kde podľa neho vysoké náklady na nočnú prácu prispievajú k tomu, že až 80 percent dopekaného pečiva sa na Slovensko dováža z lacnejšej českej produkcie.
Minister práce je otvorený diskusii
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) uviedol, že je pripravený o návrhu odborárov diskutovať. Jeho podmienkou však je, aby prípadná zmena výpočtu a prechod na percento z priemernej mzdy neznamenali v konečnom dôsledku zníženie súčasnej výšky príplatkov.
Podľa prepočtov ministerstva práce dajú zamestnávatelia na budúci rok na príplatky 383 miliónov eur, čo je približne o 40 miliónov viac ako tento rok, a to v dôsledku automatického nárastu minimálnej mzdy.
Určite by to pomohlo, aspoň pracujúcim
Táto zmena by pre státisíce pracujúcich na Slovensku znamenala priame a citeľné zvýšenie ich mesačného príjmu. Pomohlo by im to tak, že by sa základňa, z ktorej sa počítajú percentuálne príplatky za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov, výrazne zvýšila. Namiesto nízkej minimálnej hodinovej mzdy (ktorá bude v roku 2026 na úrovni 5,26 eura) by sa príplatky počítali ako percento z podstatne vyššej priemernej hodinovej mzdy v hospodárstve (ktorá sa pohybuje okolo 9 eur).
Každá hodina odpracovaná v noci alebo cez víkend by tak bola pre zamestnanca finančne oveľa hodnotnejšia. Z pohľadu odborárov by išlo o spravodlivejšie ocenenie za prácu v neštandardnom čase, ktorá má preukázateľne negatívny vplyv na zdravie, rodinný a spoločenský život zamestnanca. V praxi by to znamenalo, že ľudia by za rovnakú náročnú prácu dostali na konci mesiaca viac peňazí na výplatnej páske.
Koľkí by pocítili vyššiu výplatu?
Zvýšenie platu by sa v tomto prípade netýkalo len úzkej skupiny nízkopríjmových zamestnancov, ale státisícov pracovníkov naprieč celou ekonomikou a všetkými platovými triedami.
Ako bolo spomenuté, len v nočných zmenách na Slovensku pravidelne pracuje viac ako 11 % všetkých zamestnancov, čo je takmer 300-tisíc ľudí a zároveň najviac v celej EÚ. K nim je však potrebné prirátať obrovské množstvo ďalších ľudí, ktorí síce nepracujú v noci, ale majú občasné služby alebo zmeny počas sobôt a nedieľ.
Ide o zamestnancov v kľúčových odvetviach, ako sú nepretržité prevádzky v priemysle (napríklad v automobilkách), zdravotníctvo (lekári, sestry, záchranári), obchod (predavačky v supermarketoch), doprava (vodiči autobusov, rušňovodiči) a celý sektor reštaurácií a hotelierstva. Zvýšenie príplatkov by sa teda dotklo veľmi veľkej a pre fungovanie štátu kľúčovej časti pracovnej sily. V skratke, táto zmena by zvýšila príjem každému, kto pracuje mimo štandardného denného pracovného času od pondelka do piatka.
Minimálna mzda sa dvihne o takmer 100 eur
Čo sa týka minimálnej mzdy, sociálnym partnerom, teda zástupcom zamestnávateľov a odborárom, sa nepodarilo dospieť k dohode o výške minimálnej mzdy na nasledujúci rok. V dôsledku toho sa jej výška od 1. januára 2026 stanoví podľa zákonného automatu. Po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady to v pondelok potvrdil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Rokovania medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov neviedli ku kompromisu, a preto bude výška minimálnej mzdy na rok 2026 určená automaticky. To znamená, že najnižšia mzda v krajine sa zvýši o takmer 100 eur a dosiahne úroveň 915 eur v hrubom. Minister práce Erik Tomáš tento výsledok potvrdil a privítal.
Pre pracujúcich ľudí na Slovensku je toto potvrdenie jednoznačne pozitívnou správou, ktorá znamená viac peňazí v peňaženke. Dôležité je, že dopad sa netýka len tých približne 140-tisíc ľudí, ktorí priamo poberajú minimálnu mzdu, ale aj státisícov ďalších zamestnancov.
Najzjavnejším prínosom je priame zvýšenie platu pre nízkopríjmových zamestnancov. Od januára 2026 sa ich hrubá mzda automaticky zvýši z 816 na 915 eur. Pre človeka, ktorý sa spolieha na každý cent, predstavuje takýto nárast o takmer 100 eur v hrubom zásadné vylepšenie mesačného rozpočtu a pomôže mu lepšie zvládať vysoké životné náklady.
Zároveň sa tento nárast prenáša aj na zamestnancov v tzv. vyšších stupňoch náročnosti práce, takže si platovo polepšia aj mnohí kvalifikovanejší pracovníci, ktorých mzda je naviazaná na minimum.
