Sociálna poisťovňa aj tento rok vyplatí v decembri mimoriadnu dávku, presnejšie 13. dôchodok. Pre státisíce seniorov a ďalších poberateľov dôchodkov to predstavuje vítanú finančnú podporu pred vianočnými sviatkami. Peniaze budú vyplatené automaticky a každý, kto má na dávku nárok, dostane minimálne 300 eur, píše denník Pravda.
13. dôchodok pre všetkých seniorov
Trinásty dôchodok je koncoročná dávka, ktorej cieľom je pomôcť dôchodcom zvládnuť zvýšené výdavky na konci roka. Nárok na ňu majú poberatelia všetkých druhov dôchodkov – od starobného, predčasného a invalidného, až po vdovský, vdovecký, sirotský či sociálny.
Výška dávky sa odvíja od priemernej mesačnej sumy jednotlivých druhov dôchodkov za predchádzajúci rok, teda za rok 2024. V prípade, že má dôchodca nárok na viacero typov dôchodkov (napríklad starobný a vdovský), poisťovňa mu vyplatí len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia.
13. dôchodok sa v roku 2025 bude vyplácať v nasledovných výškach:
- Starobný a predčasný starobný dôchodok: 667,30 €
- Invalidný dôchodok nad 70 %: 548,50 €
- Vdovský dôchodok: 363,20 €
- Invalidný dôchodok do 70 %: 301,40 €
- Vdovecký dôchodok: 300,10 €
- Sirotský dôchodok: 300 € (garantovaná minimálna suma)
Niektorí už peniaze dostali
Špecifickú skupinu tvoria poberatelia tzv. čiastkových dôchodkov, teda ľudia, ktorí časť rokov odpracovali v zahraničí a na Slovensku nemajú odpracovaných aspoň 10 rokov. Týmto takmer päťtisíc dôchodcom nemohol byť 13. dôchodok za rok 2024 vyplatený v decembri a poisťovňa im ho musela vypočítať osobitne.
Hoci na to mala čas až do konca septembra 2025, podľa generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Michala Tarišku sa v rámci proklientskeho prístupu podarilo dávku vyplatiť v predstihu, a to už spolu s júnovým dôchodkom.
Pre niekoho pomoc, pre niekoho tŕň v oku
Hoci je 13. dôchodok kľúčovou finančnou pomocou pre početnú skupinu obyvateľstva, nie každý súhlasí s ich vyplácaním. Proti je najmä odborná verejnosť (ekonómovia), ktorí pravidelne upozorňujú, že ide o opatrenie, ktoré priamo a výrazne brzdí prebiehajúcu konsolidáciu.
A v určitom zmysle sa ich postoj určite dá chápať. Trináste dôchodky v ich súčasnej podobe predstavujú pre štátnu kasu obrovský problém a sú jednou z najväčších prekážok efektívnej a rozumnej konsolidácie verejných financií. Dôvodom nie je to, že by štát nechcel pomáhať dôchodcom, ale to, že tento nástroj je extrémne drahý, neefektívny a plošný.
Ide o jednu z najväčších výdavkových položiek v sociálnom systéme, ktorá stojí štátny rozpočet stovky miliónov eur ročne. V čase, keď vláda musí hľadať úspory v hodnote miliárd eur, aby zastavila rast dlhu, je takýto masívny a trvalý výdavok obrovskou záťažou. Práve preto naň experti opakovane poukazujú ako na oblasť, kde sa dajú nájsť najväčšie a najrýchlejšie úspory.
S tým úzko súvisí jeho plošný a neadresný charakter. Trinásty dôchodok dostane každý jeden poberateľ dôchodku, bez ohľadu na to, aká je jeho reálna finančná a sociálna situácia. Rovnakú alebo podobnú sumu tak dostane senior, ktorý žije na hranici chudoby a tieto peniaze nevyhnutne potrebuje, ako aj bývalý vysokopostavený manažér s dôchodkom presahujúcim 1 500 eur a s ďalšími príjmami, pre ktorého je to len príjemný bonus.
Z pohľadu efektívneho vynakladania verejných zdrojov ide o obrovské plytvanie, pretože veľká časť peňazí sa minie tam, kde nie je reálne potrebná.
Práve táto kombinácia vysokých nákladov a nízkej efektivity priamo brzdí a komplikuje konsolidáciu. Namiesto toho, aby štát pomohol cielene a štedro len tej skupine dôchodcov, ktorá je naozaj ohrozená chudobou (čo by bolo oveľa lacnejšie), udržiava drahý plošný systém. Keďže vláda z politických dôvodov odmieta siahnuť na tento populárny benefit, musí hľadať úspory inde – často práve cez zvyšovanie daní a odvodov, ktoré v konečnom dôsledku zaťažia všetkých občanov, vrátane tých nízkopríjmových.
Budúce dôchodky nebudú také štedré
Ďalšou veľkou hrozbou je aktuálny demografický vývoj. Demografické zmeny a úpravy v dôchodkovom systéme spôsobia, že bez vlastnej finančnej prípravy budú mať mladšie ročníky vážne problémy vyžiť.
Prepočty ukazujú, že už v horizonte jednej generácie klesne hodnota dôchodkov až o štvrtinu. Ako príklad sa uvádza porovnanie dvoch žien s rovnakým príjmom a počtom detí. Tá, ktorá odíde do dôchodku v roku 2025, bude mať penziu približne 861 eur, no jej rovesníčka, ktorá pôjde do dôchodku o 25 rokov neskôr, dostane už len 638 eur mesačne.
Dôvodom nie je jedna konkrétna zmena, ale séria úprav v systéme, ako je nezapočítavanie štúdia do odpracovaných rokov a postupné znižovanie osobného mzdového bodu. Kľúčovým faktorom je však demografická kríza. Počet narodených detí na Slovensku klesol na historické minimum a populácia starne. Kým dnes na jedného dôchodcu prispievajú takmer dvaja pracujúci, tento pomer sa bude dramaticky zhoršovať. Do dôchodku totiž vstupujú silné ročníky tzv. Husákových detí, zatiaľ čo na trh práce prichádzajú slabé generácie.
Mimoriadne ohrozenou skupinou sú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Z približne 350-tisíc živnostníkov platí až 80 percent, teda viac ako 167-tisíc, len minimálne povinné odvody. To v praxi znamená, že v budúcnosti budú mať nárok len na minimálny dôchodok, ktorý sa odhaduje na úrovni 438 eur.
