Obchodné reťazce sa väčšinou predbiehajú, kto ponúkne nižšie ceny, aby na svoju stranu prilákali čo najviac zákazníkov. Ceny sú spravidla fixne dané a ovplyvňuje ich aktuálna akcia, ktorá trvá spravidla týždeň alebo pri niektorých reťazcoch má dvojtýždňovú periodicitu.
Jeden zo známych obchodov však zvolil úplne inú taktiku. Ceny potravín mení počas dňa aj stokrát a zákazník tak do poslednej chvíle nevie, koľko za nákup vlastne zaplatí.
Ceny mení niekoľkokrát za deň
Ako uvádza portál tvnoviny.sk, elektronické cenovky v nórskej sieti potravín sa menia počas dňa prakticky stále. Sieť potravín tak posúva dynamické predaje na úplne inú úroveň. Niektorí túto taktiku oceňujú, iní sú proti. Tí, ktorí tento krok vnímajú pozitívne, hovoria, že reťazec vyprodukuje menší odpad a výhodou sú aj rýchle zľavy, z čoho v konečnom dôsledku profituje spotrebiteľ. Americkí zákonodarcovia sú ale proti, pretože upozorňujú na riziko nočného zdražovania.
Reč je o známej nórskej sieti supermarketov REMA 1000. Tento reťazec nasadil elektronické ceny už v roku 2012. Postupne zmeny cien urýchľoval. Najskôr ich upravoval na mesačnej bázne, potom na týždennej a takto to pokračovalo až do bodu, kedy reťazec mení ceny aj stokrát v priebehu dňa.
V praxi to môže u zákazníkov vyvolať zmätok. Pretože pri blokovaní tovaru pri pokladni zákazník zrazu vidí inú cenovku, než videl pár minút predtým na regáloch.
Zmenami prechádzajú viaceré položky
Reťazec REMA 1000 mení ceny centrálne vo všetkých predajniach. Priemerne je to 50 až 300 položiek za deň. Ako podotýka reťazec, zdražuje len v noci, kedy sú obchody prázdne. Počas dňa potom prichádza už iba k znižovaniu cien. Šéf cenovej politiky REMA 1000 Partap Sandhu hovorí, že digitálne štítky šetria čas aj náklady. Reťazec má zároveň k dispozícii okamžitú spätnú väzbu o dopyte po konkrétnych produktoch.
Podobnú taktiku využívajú aj v USA
V Spojených štátoch amerických podobnú taktiku využíva viacero spoločností. Napríklad Walmart, Kroger alebo Whole Foods. Ľudia sú k tejto taktike skôr skeptickí a obávajú sa, že pri pokladni zaplatia viac. Podľa profesora Ioannisa Stamatopoulosa z Texaskej univerzity sú to zbytočné obavy. V Nórsku či Holandsku podobná prax funguje roky, a preto nemusia mať obavy ani americkí spotrebitelia.
Reťazce používajú zmenu cien najmä pri zľavnených tovaroch. Spotrebiteľ tak pri pokladni zaplatí zväčša menej, než pôvodne očakával. Kroger a Whole Foods uvádzajú, že elektronickými štítkami chcú urobiť zľavy prehľadnejšími a ich cieľom nie je zvyšovanie cien. Walmart takéto digitálne štítky nainštaloval vo viac ako 400 pobočkách, čím zároveň odbremenil zamestnancov od manuálnej výmeny papierových cenoviek. Napríklad Lidl v USA ceny potravín cez deň nemení vôbec, ale zľavy zavádza v európskych obchodoch a to pri produktoch, ktorým sa blíži dátum spotreby.
Zareagujú aj ďalšie reťazce?
Niektoí odborníci si myslia, že takáto stratégia je budúcnosťou nakupovania. Najďalej sú zatiaľ Holanďania a ich sieť Albert Heijn. Majú smart platformu, ktorá dokáže každú štvrťhodinu vyhodnocovať predajnosť a potom automaticky zlacňovať potraviny pred expiráciou.
Začína sa s 25-percentnou zľavou a cena produktu môže klesnúť až o 90 percent. Každý produkt ale môže svoju cenu zmeniť len štyrikrát denne. Reťazec sa pýši tým, že vďaka tomuto systému zachráni ročne viac ako 250 ton jedla, ktoré by sa vyhodilo.
Analytik David Bellinger z Mizuho Financial Group očakáva, že digitálne cenovky budú postupne zavádzať aj iné reťazce. Myslí si však, že reťazce zvolia skôr úpravu cien mimo otváracích hodín a častejšie smerom nadol. Takáto taktika môže ušetriť peniaze zákazníkom a zároveň znížiť potravinový odpad.
