Môže sa zdať, že obyčajný televízor, ktorý necháme zapnutý len preto, aby v miestnosti nebolo ticho, nemá na naše peňaženky výrazný vplyv. Pravdou však je, že moderný veľkoformátový prijímač dokáže počas roka nenápadne spotrebovať energiu v hodnote aj 200 eur. A to je suma, ktorú si mnohí možno ani neuvedomujú, kým nezistia, že by za ňu pokojne mohli zaplatiť rodinný výlet alebo niekoľko menších nákupov.
Kde sa strácajú desiatky eur
Bežná dvojčlenná domácnosť dnes za rok minie za elektrinu približne 592 eur, keď rátame nielen samotnú spotrebu, ale aj fixný poplatok za elektromer vo výške 9,37 eura mesačne. Priemerná ročná spotreba je približne 3 000 kWh a cena jednej kilowatthodiny sa od januára pohybuje okolo 0,16 eura. To znamená, že aj malé zmeny v návykoch môžu citeľne preraziť do domáceho rozpočtu.
Najväčší podiel má spotrebná elektronika. Pod ňu patria televízory, počítače a herné konzoly, pričom ide až o 28 percent celkových výdavkov za elektrinu. Problém je, že tieto zariadenia nespotrebúvajú energiu len počas aktívneho používania. Mnohé pracujú aj v stand-by režime alebo jednoducho bežia zbytočne.
Počítač či notebook? Rozdiel je citeľný
Zatiaľ čo zapnutý televízor ničí rozpočet najviditeľnejšie, počítač býva miernejším „hltačom“ energie. Prevádzka stolného počítača vyjde približne 30 až 40 eur ročne. Notebook si naopak pýta iba okolo 10 eur. Samozrejme, výpočty závisia od výkonu a nastavenia.
Ten, kto má v počítači grafickú kartu najvyššej triedy a rýchlu pamäť RAM, musí rátať s tým, že sa účty za elektrinu zvýšia. A nemožno zabúdať ani na monitor, ktorý niekedy míňa viac energie než samotná zostava.
Malé zmeny, veľký rozdiel
Stačí pritom málo. Televízor sa oplatí vypnúť hneď po skončení programu, nie nechať ho hrať „na prázdno“. Pri počítači má zmysel monitor vypnúť, keď pri ňom nesedíme dlhšie. Takéto detaily pôsobia zanedbateľne, no v súčte dokážu ušetriť desiatky eur. Pre domácnosť, ktorá mesačn za elektrinu míňa v priemere 49 eur, to môže znamenať citeľnú úľavu.
Budúcnosť pritom vyzerá tak, že elektroniky v našich domácnostiach bude len pribúdať a energetická náročnosť jednotlivých zariadení sa bude líšiť čoraz výraznejšie. Otázkou zostáva, či sa naučíme vedome regulovať svoje návyky, alebo sa necháme viesť náhodou a nechávame techniku zapnutú, aj keď ju práve nepotrebujeme. Možno práve v tejto voľbe sa skrýva rozdiel medzi zbytočným výdavkom a rozumnou úsporou.
