Od 1. septembra 2025 vstúpi na Slovensku do platnosti nový zákon, ktorý zásadne mení pravidlá poberania štátnych dávok. Cieľom opatrení je znížiť závislosť ľudí na sociálnom systéme a motivovať ich k aktivite. Štát sprísňuje podmienky a od osôb schopných práce bude vyžadovať spoluprácu, inak im hrozí strata finančnej podpory, píše denník Pravda.
Parlament schválil návrh, známy pod názvom Práca namiesto dávok, ešte na konci mája 2025. Projekt má zaistiť, aby každý práceneschopný jednotlivec dostal pracovnú ponuku, ktorá zodpovedá jeho schopnostiam a regionálnym možnostiam. V prípade jej odmietnutia riskuje stratu dávky v hmotnej núdzi alebo jej časti.
Zákon “práca za dávky”
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš ešte v máji uviedol, že na Slovensku začne platiť zákon, podľa ktorého človek schopný práce príde o dávku alebo mu bude krátená, ak odmietne vhodnú pracovnú ponuku. Zároveň zdôraznil, že toto opatrenie sa netýka ľudí, ktorí z objektívnych zdravotných či sociálnych dôvodov pracovať nemôžu.
Systém zahŕňa aj motivačný prvok. Osoba, ktorá prijme ponúknutú prácu, bude naďalej poberať dávku v hmotnej núdzi v plnej výške počas prvých dvoch mesiacov. Následne sa bude jej výška postupne znižovať – na 75 %, 50 % a 25 %, čo je mechanizmus fungujúci aj v súčasnosti. Podľa ministra Tomáša má tento systém ľudí podporiť nielen v tom, aby si prácu našli, ale aby si ju aj udržali, ako informuje oficiálny portál ministerstva.

Vzniknú nové pracovné príležitosti
V polovici júna 2025 Erik Tomáš potvrdil, že zásada odmietnutia práce vedúca k strate dávky je definitívna, pričom ocenil, že balík zákonov podpísal aj prezident Peter Pellegrini. Podľa ministra nie je spravodlivé, aby ľudia, ktorým nič nebráni pracovať, žili z dávok na úkor pracujúcej väčšiny.
Spolu s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom už v júni predstavili konkrétne oblasti, kde by mali nové miesta vznikať. Pilotné projekty v pôdohospodárstve sa zamerajú na tri segmenty:
- Sezónne práce pri pestovaní ovocia, zeleniny a vo vinohradoch.
- Starostlivosť o hospodárske zvieratá (pasenie dobytka, oviec, kôz).
- Práca v lesoch, najmä čistenie a obnova porastov.
Na tlačovej konferencii 21. augusta ministri Erik Tomáš a Jozef Ráž (doprava) predstavili ďalšiu iniciatívu. Slovenská správa ciest by mohla zadávať práce ako kosenie a upratovanie sociálnym podnikom, ktoré by zamestnávali dlhodobo nezamestnaných.
Pilotný projekt sa má spustiť na strednom Slovensku, pričom podobný model sa zvažuje aj pre Národnú diaľničnú spoločnosť a ŽSR. Podľa ministra Tomáša sa na tieto účely využijú sociálne podniky, ktoré vďaka eurofondom dokážu dať šancu znevýhodneným, nízkokvalifikovaným alebo dlhodobo nezamestnaným ľuďom.
Čo dávky v hmotnej núdzi?
Aktuálne sú na Slovensku dávky v hmotnej núdzi odstupňované podľa zloženia domácnosti nasledovne:
- 86,50 € mesačne pre jednotlivca.
- 150,30 € mesačne pre dvojicu bez detí.
- 164,50 € mesačne pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi.
- 224,90 € mesačne pre dvojicu s 1 až 4 deťmi.
- 240,20 € mesačne pre jednotlivca s viac ako 4 deťmi.
- 303,20 € mesačne pre dvojicu s viac ako 4 deťmi.
Na koho presne zákon cieli a aký má byť jeho vplyv?
Zákon je cielený predovšetkým na dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorí sú schopní pracovať, no namiesto toho poberajú dávky v hmotnej núdzi. Nie je teda určený pre všetkých poberateľov dávok. Explicitne sa nevzťahuje na ľudí, ktorí pracovať nemôžu z objektívnych dôvodov, ako sú zdravotné dôvody, teda napríklad invalidita, prípadne iné sociálne dôvody, ako je starostlivosť o malé dieťa alebo blízku osobu.
V rámci cieľovej skupiny sa zameriava hlavne na poskytnutie pracovných príležitostí ľuďom, ktorí majú sťažený prístup na trh práce. Do tejto kategória spadajú predovšetkým ľudia s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou, so sociálnym znevýhodnením alebo tí, ktorí sú bez práce už veľmi dlhý čas.

Tieto osoby budú musieť prijať vhodnú pracovnú ponuku, ktorú im štát poskytne. Ak prácu bezdôvodne odmietnu, prídu o dávku v hmotnej núdzi, prípadne im bude výrazne znížená. Naopak, teda ak prácu prijmú, štát im ponechá plnú výšku dávky ešte počas prvých dvoch mesiacov zamestnania. Až potom sa bude dávka postupne znižovať.
Vytvoria sa tak pre nich nové, aj keď často nízko kvalifikované pracovné miesta, napríklad v poľnohospodárstve (sezónne práce), lesníctve (čistenie lesov) alebo pri údržbe ciest (kosenie, upratovanie).