Ministerstvo práce spúšťa nový zámer s názvom „Práca namiesto dávok“, ktorého cieľom je vytvoriť nové pracovné miesta a motivovať dlhodobo nezamestnaných k návratu do práce. Do iniciatívy sa po rezortoch životného prostredia a pôdohospodárstva najnovšie zapája aj ministerstvo dopravy, ktoré bude v spolupráci so Slovenskou správou ciest vytvárať pozície napríklad pri údržbe ciest a odpočívadiel, píše denník Teraz.sk.
Zákon proti lenivosti
Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD) je nový zákon o službách zamestnanosti, ktorý začne platiť od 1. septembra tohto roka, namierený proti lenivosti. Vysvetlil, že ak práceschopný človek odmietne vhodnú pracovnú ponuku z úradu práce, príde o dávku v hmotnej núdzi, prípadne mu bude krátená.
Cieľom je podľa neho cieliť najmä na dlhodobo nezamestnaných, vrátane nízkokvalifikovaných alebo zdravotne znevýhodnených osôb, a vytvárať pre nich nové pracovné príležitosti.
Ako to bude fungovať?
Minister Tomáš priblížil, že mechanizmus bude fungovať na princípe spolupráce so sociálnymi podnikmi. Štátne firmy ako Slovenská správa ciest, a v budúcnosti aj Národná diaľničná spoločnosť či Železnice Slovenskej republiky, si budú môcť objednávať rôzne typy služieb od sociálnych podnikov. Tieto podniky sú podporované z eurofondov, pretože zamestnávajú práve znevýhodnených ľudí.
Štát týmto sociálnym podnikom prepláca 75 % celkovej ceny práce pri zamestnávaní zdravotne znevýhodnených osôb a 50 % pri inak znevýhodnených ľuďoch. Vďaka tomu môžu sociálne podniky poskytovať svoje služby lacnejšie, čo je výhodné pre štátne firmy, ktoré takto ušetria. Na podporu sociálnych podnikov je z eurofondov vyčlenených celkovo 150 miliónov eur.
Upratovanie odpočívadiel či kosenie popri cestách
Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) túto iniciatívu privítal. Uviedol, že už bola uzavretá prvá rámcová zmluva so Slovenskou správou ciest v hodnote 200-tisíc eur, pričom len pri kosení sa vďaka tomuto modelu podarilo ušetriť až 30 % nákladov.
Ako ďalšie vhodné pracovné príležitosti vidí napríklad upratovanie odpočívadiel a odstavných plôch alebo orezávanie drevín popri cestách, čo sú podľa neho práce, ktoré zvládne takmer každý.
Koho presne sa zákon týka?
Tento zákon sa primárne a cielene týka dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorí sú práceschopní, no z rôznych dôvodov si aktívne nehľadajú prácu alebo odmietajú ponúkané pracovné príležitosti. Nejde teda o plošné opatrenie proti všetkým nezamestnaným. Jeho cieľom je vytvoriť tlak na špecifickú skupinu evidovanú na úradoch práce, ktorá je považovaná za „disponibilnú“ – teda fyzicky a mentálne schopnú pracovať.
Zákon sa zameriava najmä na nízkokvalifikované osoby a ľudí so zdravotným znevýhodnením, pre ktorých štát prostredníctvom sociálnych podnikov vytvára nové, často jednoduchšie pracovné pozície, ako je napríklad údržba verejných priestranstiev. Kľúčovým mechanizmom je podmienka, že ak takýto človek bezdôvodne odmietne „vhodnú pracovnú ponuku“, ktorú mu sprostredkuje úrad práce, príde o dávku v hmotnej núdzi alebo mu bude výrazne krátená.
Je dôležité zdôrazniť, že zákon nie je namierený proti ľuďom, ktorí pracovať objektívne nemôžu (napríklad pre vážne zdravotné problémy), ani proti tým, ktorí si aktívne hľadajú prácu, no nedarí sa im ju nájsť. Jeho cieľom je riešiť problém pasivity a zneužívania sociálneho systému.
Zákon má viaceré prínosy
Zámer „Práca namiesto dávok“ má podľa vlády priniesť viacero prínosov pre rôzne časti spoločnosti – pre samotných nezamestnaných, pre štát a v neposlednom rade aj pre štátne firmy a sociálne podniky.
Pre nezamestnaných je hlavným prínosom motivácia a príležitosť na návrat do pracovného života. Ako uviedol minister práce, práca je najlepším nástrojom v boji proti chudobe. Zákon má teda ľudí povzbudiť, aby prijali prácu, získali pracovné návyky a vymanili sa zo závislosti od sociálnych dávok. Tým, že im štát cez sociálne podniky vytvára a dotuje nové pracovné miesta, dáva im reálnu šancu zamestnať sa aj v regiónoch s nízkou ponukou práce.
Pre štát a verejné financie je prínos dvojaký. Po prvé, znižujú sa výdavky na sociálne dávky, keďže ľudia, ktorí začnú pracovať, ich už nebudú poberať. Po druhé, štátne firmy ušetria na nákladoch. Tým, že si budú môcť objednať služby ako kosenie alebo upratovanie od sociálnych podnikov, ktoré sú vďaka dotáciám z eurofondov lacnejšie, ušetria verejné prostriedky. Ako príklad minister dopravy uviedol, že len pri kosení takto ušetrili až 30 % nákladov.
Pre sociálne podniky tento systém predstavuje garantovaný zdroj zákaziek a príjmov. Keďže štátne firmy budú mať motiváciu využívať ich služby, tieto podniky, ktoré zamestnávajú znevýhodnených ľudí, získajú stabilitu a možnosť ďalej sa rozvíjať a vytvárať nové pracovné miesta. V konečnom dôsledku ide o snahu vytvoriť systém, v ktorom sa oplatí pracovať, a zároveň zefektívniť využívanie verejných zdrojov.
