Nová daň zo sladených nealkoholických nápojov, ktorá na Slovensku platí od začiatku tohto roka, priniesla prvé výsledky. Podľa Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM) viedla k výraznému poklesu spotreby. Výrobcovia však zároveň varujú pred dôsledkami a obávajú sa ďalšieho zvyšovania daní v rámci pripravovaných konsolidačných opatrení. Téme sa venuje denník Teraz.sk.
Ceny išli hore o 35 %
Asociácia v stredu informovala, že v dôsledku novej dane sa ceny sladených nápojov na Slovensku v prvom polroku 2025 zvýšili v priemere o 35 %, čím sa stali najvyššími v regióne. To sa priamo prejavilo na správaní spotrebiteľov – ich spotreba klesla v priemere o 12 %. Ľudia si podľa asociácie kupujú svoje obľúbené nápoje menej často, v menších baleniach, alebo za nimi cestujú do zahraničia.
Výkonná riaditeľka AVNM Lucia Morvai pripomenula, že okrem tejto novej dane sa v gastrosektore zvýšila aj DPH na nealkoholické nápoje z 10 % na 19 %. To podľa nej vedie k absurdnej situácii, keď sú nealkoholické nápoje v reštauráciách často drahšie ako alkohol, čo nevysiela dobrý signál z pohľadu verejného zdravia.
Jedna daň za druhou
Výrobcovia sa teraz obávajú ďalších konsolidačných opatrení pre rok 2026, ktoré má minister financií Ladislav Kamenický predstaviť vláde už budúcu stredu (20. augusta). Lucia Morvai varovala, že ak by vláda opäť pristúpila k zvyšovaniu DPH alebo sadzieb dane zo sladených nápojov, negatívny trend poklesu spotreby by sa ešte prehĺbil.
To by podľa nej mohlo viesť k zásadnému prepadu trhu s nápojmi a paradoxne aj k výpadkom na daňových príjmoch z celého dodávateľského reťazca, od výroby cez dopravu až po obchod.
Gastro sektor v ohrození
Asociácia tiež upozorňuje, že predaj nápojov tvorí takmer štvrtinu celkových tržieb v slovenských reštauráciách a gastrozariadeniach. Ďalšie zvyšovanie cien by tak výrazne ohrozilo aj ich konkurencieschopnosť v porovnaní s okolitými krajinami a ešte viac by podporilo cezhraničné nákupy Slovákov.
Prečo táto daň vôbec vznikla?
Štát pri zavedení tejto dane sleduje dva hlavné ciele, ktoré idú čiastočne proti sebe. Prvý cieľ je fiškálny – získať viac peňazí do štátneho rozpočtu. Vláda v čase konsolidácie hľadá nové zdroje príjmov a zdanenie produktov so stabilnou a širokou spotrebou, ako sú sladené nápoje, je z tohto pohľadu jednoduchou a rýchlou cestou. Z tohto uhla pohľadu je pre ministerstvo financií ideálny stav, ak ľudia svoj správanie nezmenia a budú naďalej kupovať rovnaké množstvo, len drahších, nápojov.
Druhým, a oficiálne vždy hlasnejšie komunikovaným, cieľom je cieľ v oblasti verejného zdravia. Vychádza z predpokladu, že nadmerná konzumácia cukru spôsobuje obezitu, cukrovku a ďalšie civilizačné ochorenia, ktorých liečba stojí zdravotný systém miliardy eur.
Zvýšením ceny sladených nápojov chce štát odradiť ľudí od ich spotreby, a tým dlhodobo zlepšiť zdravie obyvateľstva a ušetriť na nákladoch v zdravotníctve. Z tohto uhla pohľadu je pokles spotreby o 12 % vlastne úspechom a presne tým, čo chcela vláda dosiahnuť.
Klesajúca spotreba je však hrozbou pre pôvodný fiškálny úmysel. Ak bude spotreba klesať príliš rýchlo, výber dane bude nižší, ako vláda plánovala. Politici a ekonómovia sa pri nastavovaní takýchto daní snažia nájsť akýsi „optimálny bod“.
Hľadajú takú výšku dane, ktorá bude dostatočne vysoká na to, aby citeľne naplnila štátny rozpočet, ale zároveň nie až taká likvidačná, aby spôsobila dramatický prepad spotreby, masívny odliv zákazníkov do zahraničia alebo vznik čierneho trhu. V takom prípade by štát nielenže nevybral plánované peniaze, ale poškodil by celý domáci priemysel a v konečnom dôsledku by na daniach vybral ešte menej.
Bude DPH opäť rásť?
Slovenská politická scéna nedávno rozvírila diskusia o možnom zvýšení dane z pridanej hodnoty. Opozičné Progresívne Slovensko na tlačovej konferencii obvinilo premiéra, že pripravuje zvýšenie DPH o dva percentuálne body v rámci konsolidačných opatrení.
Robert Fico vo videu na sociálnej sieti však tieto tvrdenia razantne odmietol. Premiér označil obvinenia za nepravdivé a naznačil, že opozícia sa týmto spôsobom snaží odvrátiť pozornosť od iných tém, konkrétne od údajného financovania z britských zdrojov.
Kľúčové informácie o konsolidačných opatreniach zostávajú zahalené tajomstvom. Ministerstvo financií v reakcii na vzniknutú situáciu odmietlo komentovať akékoľvek návrhy či parametre plánovaných opatrení.
