Slovenská vláda sa opäť vracia k myšlienke digitálnej dane. Tentoraz už nejde len o akademickú debatu, ale o reálny návrh, ktorý má priniesť do štátneho rozpočtu výrazne vyššie príjmy. Hovorí sa o desiatkach až stovkách miliónov eur ročne, čo by pre verejné financie znamenalo posilu, na ktorú politici netrpezlivo čakajú.
Giganti platia inde
Dlhodobým problémom zostáva skutočnosť, že zahraničné online platformy inkasujú na Slovensku značné sumy, avšak zdaňujú ich v krajinách, kde majú výhodnejšie podmienky. To vytvára nerovnosť medzi domácimi firmami, ktoré odvádzajú dane priamo u nás. Štátny tajomník ministerstva investícií Radomír Šalitroš tvrdí, že situácia sa musí zmeniť. Podľa neho Slovensko nechce nikoho trestať, ide skôr o zabezpečenie spravodlivejšieho prostredia pre všetkých, vrátane slovenských podnikateľov.
Nový návrh sa zameriava najmä na najväčšie online služby. Do zoznamu patria Meta s platformami Facebook a Instagram, Google s YouTube, ale aj TikTok, Booking, Airbnb a spoločnosti poskytujúce dopravu ako Uber či Bolt. Okrem toho by mohli byť zasiahnuté aj streamovacie a cloudové služby, kde dominujú Netflix, Spotify, Disney+, ale aj gigantické dátové platformy ako Microsoft alebo Amazon Web Services.
Dočasné riešenie
Ministerstvo pritom naznačuje, že daň má byť len prechodná. Očakáva sa, že celosvetový rámec, ktorý pripravuje OECD spolu s krajinami G20, vstúpi do platnosti najskôr v rokoch 2026 až 2027. Do tej doby si Bratislava chce nastaviť vlastné pravidlá. Tento postup nie je unikátny, pretože podobne už pred rokmi konali aj iné štáty.
Francúzsko uplatňuje trojpercentnú daň z digitálnych služieb a štátna pokladnica tam ročne posilní približne o 400 miliónov eur. V Rakúsku sa platí päťpercentná daň z reklamy, Taliansko má trojpercentnú a v Maďarsku sa môže vyšplhať až na 7,5 percenta.
Prečítajte si tiež
Keď sa na Slovensku téma objavila prvýkrát v roku 2017, hovorilo sa skôr o čiastkach rádovo v jednotkách miliónov eur. Ministerstvo financií pred rokmi dokonca vypočítalo, že výsledné príjmy by boli len okolo siedmich miliónov, pričom sama správa dane by vyžadovala veľké náklady. Preto sa pôvodné plány nikdy nepretavili do zákona.
Otvorená cesta, neistý výsledok
Napriek predchádzajúcim neúspechom teraz politická vôľa opäť rastie. Myšlienku v minulosti otvorene podporoval predseda SNS Andrej Danko a hoci jeho slová zazneli už v roku 2019, dnes má znovu šancu ovplyvniť výslednú podobu zákona. Na digitalizáciu a internetové príjmy upozorňoval aj Robert Fico počas predvolebnej kampane v roku 2020. Téma zostáva živá, pretože každé euro navyše do rozpočtu môže politika posilniť.
Odpovedať na otázku, koľko Slovensko reálne získa, je však stále ťažké. Veľké internetové platformy využívajú komplikované štruktúry, aby minimalizovali daňové povinnosti. Ich fyzická prítomnosť na našom trhu je nízka, čo môže sťažiť aj budúcu kontrolu. Výsledkom môže byť, že očakávané stámilióny sa napokon zmenia na nesplnené sľuby.
