Prieskum ukázal smutnú realitu, a síce, že väčšina Slovákov nie je finančne pripravená na odchod do dôchodku. Dostupné dáta hovoria, že lepšie pripravení sa cítia starší ľudia. Konkrétne tí vo veku 55 až 65 rokov. Rovnako lepšie pripravení sa cítia aj ľudia, ktorí majú vyššie vzdelanie a dostatočné úspory.
Informoval o tom spravodajský portál Teraz.sk s odvolaním sa na medzinárodný prieskum finančnej skupiny NN o dlhovekosti. Z hľadiska finančnej pripravenosti na odchod do dôchodku sa ocitli Slováci na chvoste rebríčka. Oveľa lepšie je na tom napríklad Holandsko, Turecko alebo susedné Česko. Náš sused sa dokonca zaradil medzi tri najlepšie pripravené krajiny na odchod do penzie.
Sláváci nie sú pripravení na odchod do dôchodku
Takzvaný index pripravenosti na dôchodok hodnotí rôzne aspekty. Desaťstupňová škála sa zaoberá napríklad uvedomovaním si finančných potrieb alebo aktívnou prípravou na dôchodok z hľadiska financií. U nás dosahuje tento index podpriemernú hodnotu 4,3. Medzinárodný priemer je o pol bodu vyšší. Ako spresnila finančná skupina NN, výsledky zo skúmaných krajín poukazujú na celkovú nedostatočnú pripravenosť na dôchodok. Týka sa to ľudí vo veku nad 45 rokov, ktorých odchod do dôchodku ešte len čaká.
Ako podotkla finančná skupina, lepšie pripravení sa cítia ľudia vo veku 55 až 65 rokov, prípadne osoby s vyšším vzdelaním či s vyššími úsporami. Ešte alarmujúcejší je údaj, ktorý hovorí, že len 14 percent respondentov si uvedomuje, koľko peňazí bude potrebovať na dôstojný život na dôchodku. Ako pokračuje finančná skupina NN, iba 12 percent Slovákov vie, akú sumu by si mali odkladať na penziu a len 11 percent z nich si túto sumu aj skutočne ušetrí.
Odchod do dôchodku chceme skôr
Prieskum ukázal, že do dôchodku by chceli ísť Slováci skôr, konkrétne už vo veku 59 rokov. Medzinárodný priemer je 60,5 roka, čiže vyšší. Zaujímavé je, že v prípade finančných znalostí, ktoré sú potrebné na prípravu na odchod do penzie, sa cíti sebavedomo až 40 percent opýtaných. Ďalšia tretina si myslí, že o tejto problematike vie dostatočne veľa. Prekvapivo najmenej si veria Japonci a Gréci.
Šetriť si začíname po dovŕšení 34 rokov
Finančná skupina NN uvádza, že Slováci si začínajú šetriť na dôchodok po dovŕšení 34 rokov. V medzinárodnom meradle sme v súlade s priemerom. Odborníci poukazujú na to, že ľuďom na penzii môže pomôcť našetrený finančný majetok, ktorý získali na základe dôchodkového sporenia. Nejakú formu takéhoto sporenia má väčšina z dotazovaných Slovákov. Týmto sa Slovensko radí do prvej trojky v rebríčku, pričom u nás dominuje najmä druhý pilier.
Slováci by mali zvážiť aj tretí pilier
Člen Predstavenstva NN Slovensko a prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností Martin Višňovský povedal: „Druhý pilier prešiel za posledné obdobie významnými zmenami. Vďaka legislatívnej úprave došlo k presunu značnej časti sporiteľov z dlhopisových dôchodkových fondov do indexových dôchodkových fondov.“ Doplnil, že zavedením predvolenej investičnej stratégie môžu sporitelia dosiahnuť vyšší výnos počas dlhých rokov sporenia.
Poznamenal však, že druhý pilier zhodnocuje len časť povinných odvodov, ktoré by inak zostali v Sociálnej poisťovni. Sporiteľ takýmto spôsobom rozdeľuje riziko dôchodkového zabezpečenia medzi štát a súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti.
Neprehliadnite
Višňovský si ale myslí, že Slováci by mali zvážiť aj tretí pilier, ak chcú mať na dôchodku vyšší príjem. Dôchodkový príjem môže zvýšiť aj doplnkové dôchodkové sporenie, čím si budúci penzista zabezpečí pokojnejšiu starobu. V doplnkovom sporení sa kumulujú príspevky zamestnávateľov a dobrovoľné príspevky samotného občana, ktorý si chce sporiť.
