Podnikateľské prostredie na Slovensku čaká v najbližších rokoch digitálna revolúcia v oblasti fakturácie. Ministerstvo financií pripravilo novelu zákona o DPH, ktorá zavedie povinnú elektronickú faktúru (tzv. e-faktúra). Tento krok, ktorý vychádza z európskeho legislatívneho balíka ViDA (DPH v digitálnom svete), má za cieľ modernizovať systém a zefektívniť boj proti daňovým podvodom. Návrh však v súčasnej podobe čelí masívnej kritike zo strany odbornej verejnosti. Téme sa podrobne venuje portál Podnikajte.sk.
Postupné zavedenie
Zavedenie e-faktúry má prebiehať v dvoch fázach. V prvej fáze, od 1. januára 2027, by mali byť platitelia DPH povinní vyhotovovať elektronické faktúry pri všetkých domácich dodávkach tovarov a služieb. Táto povinnosť sa zatiaľ nebude týkať neplatiteľov DPH, ako sú napríklad živnostníci-neplatitelia, a tiež transakcií oslobodených od dane (napr. zdravotná starostlivosť).
V druhej fáze, od 1. júla 2030, sa povinnosť rozšíri aj na cezhraničné transakcie v rámci Európskej únie, ako to vyžaduje balík ViDA. Dáta z týchto faktúr sa budú centrálne zbierať a porovnávať naprieč EÚ, čo má výrazne sťažiť daňové podvody.
Ako má e-faktúra fungovať?
E-faktúra nebude len obyčajný PDF dokument. Pôjde o štruktúrovaný elektronický dokument, ktorý bude odosielaný a prijímaný prostredníctvom certifikovanej doručovacej služby. Očakáva sa, že poskytovateľmi týchto služieb sa stanú výrobcovia účtovných softvérov. Tieto služby budú automaticky kontrolovať formálne náležitosti faktúry a zároveň posielať údaje z nej priamo na Finančné riaditeľstvo. Pre firmy, ktoré používajú zahraničné alebo vlastné systémy, to môže znamenať dodatočné náklady na externého poskytovateľa.
Novela zároveň navrhuje skrátenie lehoty na vystavenie faktúry z 15 na 10 dní a ruší pravidlo, podľa ktorého sa lehota posúva, ak jej koniec pripadne na víkend alebo sviatok.

Masívna kritika
Návrh zákona je momentálne vo fáze vyhodnocovania pripomienkového konania, v ktorom k nemu bolo vznesených až 255 pripomienok, z toho 103 zásadných. Kritici poukazujú najmä na to, že zavedeniu e-faktúry na Slovensku nepredchádzala dostatočná analýza dopadov na podnikateľské prostredie.
Mnohým subjektom prekáža najmä skorý termín zavedenia. Pýtajú sa, prečo Slovensko zavádza systém už v roku 2027, keď EÚ ho vyžaduje až od roku 2030, a zaťažuje tak podnikateľov skôr ako okolité štáty. Veľká kritika smeruje aj na skrátenie lehoty na vystavenie faktúry na 10 dní, čo je podľa mnohých firiem, napríklad v energetike, z objektívnych príčin nereálne. Otázna zostáva aj zodpovednosť za prípadné technické zlyhanie prenosu dát, kde by podľa súčasného návrhu bol pokutovaný podnikateľ, nie poskytovateľ služby.
Ovplyvní to aj nepodnikateľov?
Zavedenie povinnej elektronickej fakturácie sa postupne dotkne všetkých, aj keď spočiatku najmä nepriamo. Pre bežného človeka (nepodnikateľa) sa v prvej fáze nič nemení, keďže povinnosť sa vzťahuje len na platiteľov DPH, teda na firmy a živnostníkov (platcov DPH). Z dlhodobého hľadiska by však mal tento systém priniesť benefity pre celú spoločnosť a teda aj pre bežných ľudí.
Hlavným cieľom tejto zmeny je zefektívnenie výberu DPH a boj proti daňovým podvodom. Ak bude systém úspešný a štátu sa podarí znížiť daňovú medzeru, do štátneho rozpočtu príde viac peňazí bez toho, aby sa museli zvyšovať dane. Tieto dodatočné príjmy môžu byť následne použité na financovanie verejných služieb, ako je zdravotníctvo, školstvo alebo oprava ciest, z čoho profituje každý občan.
Pre podnikateľov a živnostníkov predstavuje e-faktúra v krátkodobom horizonte skôr záťaž a dodatočné náklady. Budú si musieť zabezpečiť účtovný softvér alebo službu, ktorá bude spĺňať nové technické požiadavky na e-fakturáciu a komunikáciu so štátom.
Dobrá, alebo zlá zmena?
Z pohľadu štátu a dlhodobej udržateľnosti verejných financií ide jednoznačne o dobrú a potrebnú zmenu. Je to krok k modernizácii a digitalizácii daňovej správy, ktorý má potenciál priniesť do rozpočtu stovky miliónov eur ročne a znížiť priestor pre podvodníkov. Zrušenie povinnosti podávať kontrolné a súhrnné výkazy od roku 2030 bude zároveň pre podnikateľov znamenať výrazné zníženie byrokracie.

Z pohľadu podnikateľov a živnostníkov je vnímanie tejto zmeny zmiešané. Na jednej strane si uvedomujú potrebu boja proti daňovým únikom, no na druhej strane kritizujú spôsob, akým štát túto zmenu zavádza. Ako bolo spomenuté, mnohí kritizujú najmä príliš skorý termín zavedenia (už v roku 2027, o tri roky skôr ako vyžaduje EÚ) a skrátenie lehoty na vystavenie faktúry, čo im spôsobí praktické problémy a zvýši náklady.
Pre mnohých malých podnikateľov to teda v krátkodobom horizonte predstavuje zlú správu v podobe ďalšej povinnosti a nákladov, aj keď dlhodobý cieľ možno považovať za správny.