Narušenie jednej z najdôležitejších energetických tepien Európy vyvolalo znepokojenie v Bratislave aj v Budapešti. Ropovod Družba, ktorý zabezpečuje dodávky pre Slovensko a Maďarsko, je opäť mimo prevádzky po poškodení prečerpávacej stanice na rusko-bieloruskej hranici. Ministerka hospodárstva Denisa Saková potvrdila, že transport suroviny nebude obnovený niekoľko dní. V optimistickej verzii sa prietok môže spustiť začiatkom budúceho týždňa.
Spoločný tlak na Brusel
Do situácie sa okamžite vložili ministri zahraničných vecí oboch krajín. Juraj Blanár a Péter Szijjártó spoločne adresovali otvorený list šéfke európskej diplomacie Kaji Kallasovej a eurokomisárovi pre energetiku Danovi Jorgensenovi. Pripomenuli, že Európska komisia v januári vyhlásila, že bezpečnosť energetickej infraštruktúry je vecou celej Únie. Žiadajú preto, aby Brusel aktívne zabezpečil, že členské štáty nebudú vystavené podobným rizikám.
Dostatočné zásoby na kritické obdobie
Ministerka Saková však zdôraznila, že občania ani podniky sa nemusia obávať okamžitého výpadku palív. Slovensko má zákonom stanovenú povinnosť držať zásoby ropy a ropných produktov na 90 dní. Okrem štátnych rezerv má aj rafinéria Slovnaft vlastné zdroje, a to najmenej na desať dní prevádzky. K dispozícii sú aj hotové ropné výrobky, ktoré môžu v prípade potreby pokryť bežnú spotrebu.
K prerušeniu dodávok viedla séria útokov, pri ktorých bola podľa dostupných informácií počas deviatich dní ukrajinská armáda zapojená do troch zásahov na ruskom území. Cieľom sa stali zariadenia prepravujúce ropu do viacerých štátov strednej Európy. Výpadky tak nepostihujú len Slovensko, ale aj Maďarsko, ktoré je od Družby rovnako závislé. Politici preto hovoria o otázke regionálnej energetickej bezpečnosti a zdôrazňujú nutnosť koordinovanej reakcie EÚ.
Operačná komunikácia a neistá budúcnosť
Podľa Sakovej jej rezort denne komunikuje s Transpetrolom, Slovnaftom a maďarskou spoločnosťou MOL. Priebežne je v kontakte aj s maďarským ministrom zahraničných vecí, keďže obe krajiny sú v podobnej situácii. Ministerka upozornila, že vzhľadom na narastajúcu krehkosť energetickej infraštruktúry sa musia štáty pripraviť aj na scenár dlhšieho výpadku.
Budúci vývoj zatiaľ zostáva nejasný. Otázkou je, či sa darí efektívne chrániť kritické zariadenia aj pred ďalšími útokmi. Ak sa výpadky budú opakovať, tlak na Európsku úniu spustiť nové zdroje alebo alternatívne trasy sa ešte zvýši. Kedy však Brusel predloží konkrétne riešenia, zostáva otvorené.
