Od začiatku ekonomickej transformácie v Československu v júli 1990 čelili úspory Slovákov obrovskému znehodnoteniu. Podľa najnovšej štúdie obchodníka s cennými papiermi Capital Markets dosiahla celková inflácia za uplynulých 35 rokov závratných 506 percent. To v praxi znamená, že ceny sa za toto obdobie zvýšili viac ako šesťnásobne a z 1000 eur úspor má dnes človek kúpnu silu zodpovedajúcu len 165 eurám. Téme sa venuje denník Teraz.sk.
Predsedníčka predstavenstva Capital Markets, Anna Šuhajdová, v komentári k štúdii uviedla, že hoci ceny pred rokom 1990 zostávali nominálne rovnaké, v socialistickom hospodárstve existovala tzv. skrytá inflácia. Tá sa prejavovala najmä chronickým nedostatkom tovaru, existenciou čierneho trhu a nízkou kvalitou mnohých výrobkov a služieb.
Inflácia v extrémnej podobe
Analýza inflačného vývoja za posledných 35 rokov identifikovala dva hlavné šoky. Tým prvým bola plánovaná a do veľkej miery verejnosťou akceptovaná inflácia vo výške 56,6 % v roku 1991, ktorá bola súčasťou prechodu na trhovú ekonomiku.
Oveľa väčší šok však podľa Šuhajdovej spôsobila nedávna inflačná vlna v rokoch 2022 až 2023, ktorá na jeseň 2022 vrcholila na úrovni 15,4 %. Táto inflácia patrila k najvyšším v Európe a ukázala, že aj tri dekády po transformácii môže vysoká inflácia kedykoľvek udrieť a zmazať ľuďom podstatnú časť ich úspor.
Stabilizačná úloha eura
Štúdia tiež porovnávala vývoj na Slovensku a v Česku a zistila výrazné rozdiely. Po rozdelení Československa strácala slovenská koruna na hodnote viac ako česká. Situácia sa však zmenila po prijatí eura na Slovensku v roku 2009. Odvtedy, naopak, zaznamenali obyvatelia Slovenska nižšiu stratu hodnoty meny. Podľa odborníkov to potvrdzuje, že euro prispelo k väčšej stabilite cenovej hladiny na Slovensku.
Je tak vysoká inflácia normálna?
Táto otázka nemá jednoduchú odpoveď, pretože závisí od kontextu, s ktorým ju porovnávame. Ak by sme ju porovnali so stabilnými západnými ekonomikami, ako je napríklad Nemecko alebo USA, potom je toto číslo extrémne vysoké a ďaleko nad priemerom. Tieto krajiny za rovnaké obdobie zaznamenali kumulatívnu infláciu zvyčajne v rozmedzí od 100 % do 150 %. Z tohto pohľadu je slovenský výsledok alarmujúci.
Tento pohľad je však neúplný, pretože ignoruje radikálnu ekonomickú transformáciu, ktorou Slovensko (v rámci Československa a neskôr samostatne) po roku 1989 prešlo. Pre krajinu, ktorá prechádzala zo centrálne plánovaného socialistického hospodárstva na trhovú ekonomiku, je takto vysoká kumulatívna inflácia, žiaľ, do veľkej miery normálnym a očakávaným javom. Dôvodom je predovšetkým obrovský inflačný šok na začiatku 90. rokov.
V socialistickom režime boli ceny umelo udržiavané na nízkej úrovni, čo však viedlo k nedostatku tovaru a skrytej inflácii. Po uvoľnení cien v roku 1991 musela ekonomika túto desaťročia potláčanú nerovnováhu naraz vyrovnať, čo spôsobilo kontrolovanú hyperinfláciu, ktorá vtedy dosiahla viac ako 56 %. Tento jediný rok sa na celkovej 35-ročnej inflácii podieľa obrovskou časťou. Podobným procesom si prešli aj iné postkomunistické krajiny, ako napríklad Poľsko, kde inflácia v úvode transformácie dosahovala stovky percent.
Neprehliadnite
Po tomto počiatočnom šoku sa inflácia na Slovensku stabilizovala a dlhé roky sa pohybovala na úrovni bežnej pre európske ekonomiky. Ďalší výrazný, aj keď neporovnateľne menší, šok prišiel v rokoch 2022 a 2023 v dôsledku energetickej krízy a vojny na Ukrajine, čo opäť prispelo k celkovému číslu.
