Predstava bezstarostného dôchodku sa môže rýchlo rozplynúť pri pohľade na reálne čísla. Štátny dôchodok na Slovensku často nepokrýva ani základné výdavky, a tak sa čoraz viac hovorí o potrebe vlastných úspor. Odborníci preto radia začať s finančnou prípravou na starobu čo najskôr a nespoliehať sa len na štát. Ich odporúčania zosumarizovala SITA.sk.
Prečo sa netreba spoliehať na štát?
Priemerný starobný dôchodok na Slovensku sa v súčasnosti pohybuje na úrovni okolo 700 eur mesačne. Hoci sa penzie každoročne valorizujú, tieto navýšenia len zriedka dokážu držať krok s reálnym rastom životných nákladov.
Z takejto sumy je pre mnohých seniorov takmer nemožné zaplatiť bývanie, energie, lieky a zároveň si dopriať niečo navyše, ako je kultúra alebo pomoc vnúčatám.
Akú sumu si treba nasporiť? A ako?
Podľa odborníkov by mal mať človek pred odchodom do dôchodku nasporenú sumu, ktorá mu umožní dopĺňať si štátnu penziu o niekoľko stoviek eur mesačne.
Všeobecne odporúčaná suma na zabezpečenie dôstojného života sa pohybuje v rozmedzí od 80 000 do 100 000 eur. Ak si chce človek udržať životný štandard, na aký bol zvyknutý počas produktívneho veku, hovorí sa dokonca o sume okolo 300 000 eur.
Dosiahnuť takýto cieľ nie je nereálne. Kľúčom je začať čo najskôr. Ak si napríklad tridsiatnik začne pravidelne odkladať 150 eur mesačne, pri rozumnom investičnom zhodnotení dokáže za 35 rokov nasporiť viac ako 100 000 eur.
Zatiaľ čo sporenie na bežných účtoch je bezpečné, jeho výnosy často neprekonajú ani infláciu. Preto sa na dlhodobé ciele, akým je dôchodok, odporúča skôr investovanie, napríklad do indexových fondov.
Dôchodok z druhého a tretieho piliera
Na Slovensku je dôležité využívať aj existujúci dôchodkový systém. Okrem prvého piliera (štátny dôchodok) je tu aj druhý (kapitalizačný) pilier a tretí (dobrovoľný) pilier. Práve tieto dva nástroje sú určené na vytvorenie dodatočného príjmu v starobe.
Štatistiky sú však alarmujúce – mnoho Slovákov má v druhom pilieri nasporených len 10-tisíc až 15-tisíc eur, čo je veľmi málo, a tretí pilier využíva menej ako polovica zamestnancov.
Úloha času
Najväčšou chybou, ktorej sa ľudia dopúšťajú, je odkladanie prípravy na dôchodok. Vďaka efektu zloženého úročenia má každé euro investované v tridsiatke oveľa väčšiu silu ako euro investované v päťdesiatke, pretože má oveľa viac času „pracovať“ a zhodnocovať sa.
Začať sa touto témou zaoberať po päťdesiatke je často už príliš neskoro. Ak teda chcete prežiť dôchodok v pokoji a finančnej pohode, kľúčom je začať myslieť na budúcnosť zodpovedne a čo najskôr.
Čo je zložené úročenie?
Zložené úročenie je jeden z najdôležitejších a najmocnejších princípov vo svete financií a investovania. V skratke ide o princíp „úroku z úroku“, kedy sa vaše peniaze zhodnocujú nielen samy o sebe, ale aj z úrokov, ktoré už predtým zarobili.
Najlepšie sa to dá predstaviť ako snehová guľa, ktorú pustíte z vrcholu kopca. Na začiatku je malá a nabaľuje na seba len málo snehu. Čím je však väčšia, tým rýchlejšie na seba nabaľuje ďalší a ďalší sneh a jej rast sa neustále zrýchľuje. V tomto prirovnaní je počiatočná investícia malá snehová guľa, pripísané úroky sú nový sneh a dlhý kopec je čas.
V praxi to znamená, že na rozdiel od jednoduchého úročenia (kde sa úrok počíta vždy len z počiatočného vkladu), pri zloženom úročení sa v ďalšom období úrok počíta už z navýšenej sumy (vklad + pripísané úroky z minulosti). Sila tohto efektu je obrovská, no prejaví sa až v dlhodobom horizonte.
Prečo je dôchodok na Slovensku tak nespoľahlivý?
Dôchodkový systém na Slovensku je považovaný za nespoľahlivý, pretože stojí pred obrovskou a v podstate neriešiteľnou matematickou a demografickou výzvou. Problém nespočíva v zlom úmysle alebo v tom, že by štát nechcel dôchodky vyplácať, ale v samotnom základe, na ktorom je postavený náš hlavný, prvý pilier. Tento systém čelí kombinácii nepriaznivého demografického vývoja, politickej nestability a vrodenej zraniteľnosti priebežného financovania.
Súčasný dôchodkový systém (prvý pilier) funguje na priebežnom princípe. To znamená, že dnešní pracujúci neplatia odvody sami sebe na svoj budúci dôchodok, ale zo svojich odvodov sa okamžite vyplácajú dôchodky súčasným seniorom.
Tento systém dokáže bez problémov fungovať len vtedy, ak je v spoločnosti veľa pracujúcich (ekonomicky aktívnych) a málo dôchodcov. Na Slovensku sa však tento pomer dramaticky a rýchlo otáča. Populácia starne, ľudia žijú dlhšie a zároveň sa rodí extrémne málo detí. Silné generácie „Husákových detí“ postupne odchádzajú do dôchodku a nahrádzajú ich oveľa slabšie populačné ročníky.
V budúcnosti tak bude musieť čoraz menší počet pracujúcich zo svojich odvodov uživiť čoraz väčší počet dôchodcov. Tento pomer sa stane matematicky neudržateľným a štát jednoducho nebude mať z čoho vyplácať dôchodky v takej výške, na akú sme dnes zvyknutí.
Ďalším dôvodom nespoľahlivosti je vysoká miera politických zásahov. Dôchodkový systém je veľmi citlivou témou a pre politikov je lákavé robiť krátkodobé, populistické rozhodnutia, aby si získali hlasy voličov, aj keď tieto rozhodnutia dlhodobo poškodzujú stabilitu systému.
Príkladom môžu byť rôzne mimoriadne valorizácie, zavedenie rodičovského dôchodku alebo časté zmeny vo fungovaní druhého piliera. Tieto neustále a často nepredvídateľné zmeny v pravidlách spôsobujú, že systém je chaotický a ľudia strácajú dôveru v to, že pravidlá, ktoré platia dnes, budú platiť aj o 20 či 30 rokov, keď pôjdu do dôchodku oni.
Dôchodok na Slovensku je teda nespoľahlivý, pretože stojí na demograficky odsúdenom priebežnom systéme, je neustále menený podľa politických nálad a ešte k tomu nie je krytý reálnymi úsporami.
Práve preto finanční experti neustále zdôrazňajú, že spoliehať sa výhradne na štátny dôchodok je extrémne riskantné a kľúčom k dôstojnej starobe je vytvorenie si vlastných úspor prostredníctvom druhého, tretieho piliera a ďalších foriem investovania.
