Budúcnosť pomoci s vysokými cenami energií (energopomoc) na Slovensku naberá konkrétnejšie, aj keď stále nejasné kontúry. Premiér Robert Fico naznačil, že vládna koalícia plánuje aj v roku 2026 pokračovať v masívnej podpore, ktorá by sa mala dotknúť až 90 percent domácností. Tento prístup, ktorý sa len málo líši od doterajšej plošnej pomoci, však naráža na kritiku expertov a opozície, ktorí varujú pred obrovskými nákladmi a nesprávnym využitím eurofondov. Téme sa venuje denník Pravda.
Vylúčenie 10 % najbohatších
Hoci ministerstvo hospodárstva na čele s Denisou Sakovou (Hlas) už niekoľko mesiacov pripravuje systém na skutočne adresnú pomoc na základe masívneho zberu dát, najnovšie vyjadrenia premiéra Roberta Fica naznačujú iný scenár.
Vládnej koalícii má byť predložený návrh, podľa ktorého by sa kompenzácie cien plynu a tepla v roku 2026 týkali až 90 percent domácností. Pomoc by tak bola vymedzená negatívne – namiesto určenia skupiny, ktorá ju dostane, by sa definovala úzka skupina najbohatších, ktorá na ňu nárok mať nebude.
Ministerka Saková potvrdila, že cieľom je, aby proces bol pre ľudí čo najjednoduchší a automatický, bez nutnosti navštevovať úrady. Kľúčom pre určenie, kto pomoc dostane a kto nie, má byť výška príjmu a spotreby. Podľa experta Radovana Potočára z portálu energie-portal však v skutočnosti ide o pokračovanie plošnej pomoci.
Energopomoc s obrovskými nákladmi
Premiér Fico pripustil, že takéto opatrenie bude stáť štátny rozpočet ďalšie stovky miliónov eur. Tieto prostriedky chce vláda čiastočne získať z európskych fondov a v tejto veci už začala intenzívne rokovať s Európskou komisiou. Tento zámer však ostro kritizuje opozícia aj viacerí odborníci.

Analytik INESS Radovan Ďurana upozorňuje, že akákoľvek pomoc poskytovaná viac ako polovici domácností nedáva zmysel a vedie k obrovským fiškálnym nákladom. Podľa neho sa tak Slovensko uberá „gréckou cestou“. Platforma Budovy pre budúcnosť zase zdôrazňuje, že eurofondy by sa nemali „prejedať“ na dočasné dotácie, ale mali by sa investovať do trvalých riešení, ako je napríklad obnova domov, ktorá reálne znižuje spotrebu energie.
Ani firmy nie sú spokojné
Proti príliš široko nastavenej pomoci sa stavajú aj zamestnávatelia. Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení je v čase konsolidácie nevyhnutné, aby sa pomoc dostala len k tým, ktorí ju skutočne potrebujú, inak hrozí plytvanie peniazmi, ktoré zvýši tlak na verejné financie.
Hoci sa o zmene hovorí už mesiace, stále nie je jasné, ako bude konkrétny model v praxi vyzerať a ktoré domácnosti budú tvoriť spomínaných „horných desať percent“. Zatiaľ čo experti navrhujú rôzne scenáre – od podpory len pre dôchodcov s nízkymi penziami až po zastropovanie cien len do určitej výšky spotreby – finálne rozhodnutie vlády sa, podobne ako minulý rok, môžeme dozvedieť až na konci roka.
Čo si z toho máme vziať?
Pre drvivú väčšinu, teda 9 z 10 domácností, by to znamenalo dobrú správu – ich účty za plyn a teplo by sa v roku 2026 nezvýšili a zostali by na súčasnej, umelo zníženej úrovni.
Táto pomoc by mala byť podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej poskytovaná automaticky, bez toho, aby ľudia museli chodiť na úrady a podávať žiadosti. Pre tieto domácnosti by sa tak v podstate nič nezmenilo a boli by naďalej chránené pred trhovými cenami energií, čo by im prinieslo finančnú stabilitu a istotu.
Naopak, pre tú najpríjemnejšiu desatinu obyvateľstva by to znamenalo koniec dotácií a nárast nákladov. Tieto domácnosti by začali platiť plnú, trhovú cenu za plyn a teplo, ktorú určí ÚRSO. V závislosti od ich spotreby by to mohlo znamenať nárast ročných nákladov o stovky, v niektorých prípadoch až tisíce eur.
Pre všetkých Slovákov, bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patria, to však znamená aj nepriamy náklad. Stovky miliónov eur, ktoré štát na dotovanie 90 % domácností minie, musia odniekiaľ pochádzať. Ak budú financované z eurofondov, ako plánuje premiér, tieto peniaze budú chýbať pri budovaní diaľnic, modernizácii nemocníc či podpore inovácií. Ak budú financované zo štátneho rozpočtu, zaplatia sa z daní všetkých občanov alebo sa o ne navýši štátny dlh, ktorý budú splácať budúce generácie.

Kto patrí medzi 10 % najbohatších?
Toto je kľúčová a technicky najnáročnejšia časť celého plánu. Hoci finálny mechanizmus ešte nie je zverejnený, všetko nasvedčuje tomu, že sa bude opierať o masívny zber a prepájanie dát, ktoré už ministerstvo hospodárstva iniciovalo.
Najpravdepodobnejším scenárom je, že štát použije kombináciu viacerých kritérií, aby identifikoval najbohatšie domácnosti. Hlavným kritériom bude s najväčšou pravdepodobnosťou príjem.
Úrady by si na to prepojili dáta z Finančnej správy (daňové priznania zamestnancov, živnostníkov a firiem) a zo Sociálnej poisťovne (príjmy, z ktorých sa platia odvody). Následne by sa tieto príjmy sčítali za všetky osoby, ktoré majú na danej adrese spoločný trvalý pobyt (údaj z Registra obyvateľov), a stanovila by sa príjmová hranica, nad ktorou by už domácnosť nemala na pomoc nárok.
Ako doplnkové kritérium môže byť použitá aj výška spotreby energií. Štát si vie od distribútorov vyžiadať údaje o spotrebe pre každé odberné miesto. Logika je taká, že domácnosti s extrémne vysokou spotrebou plynu pravdepodobne bývajú vo veľkých, luxusných nehnuteľnostiach a patria teda k bohatším. Tento ukazovateľ je však sám o sebe nespravodlivý – vysokú spotrebu môže mať aj viacgeneračná rodina s nízkymi príjmami v starom, nezateplenom dome.
Práve preto sa očakáva, že finálny model bude kombinovať viacero údajov, aby bol čo najpresnejší. Kľúčové však bude, ako presne a spravodlivo vláda nastaví tieto kritériá, aby sa predišlo chybám a aby pomoc naozaj nedostávali tí, ktorí ju nepotrebujú, a naopak, aby z nej nevypadli tí, ktorí sú na hranici chudoby.