Od roku 2027 čaká slovenské domácnosti výrazné zdražovanie. Dôvodom je zavedenie nového systému emisných povoleniek (ETS2) v rámci európskeho Green Dealu, ktorý spoplatní emisie skleníkových plynov z vykurovania budov a z cestnej dopravy. Hoci cieľom je urýchliť prechod na ekologickejšie zdroje, podľa odborníkov to bude pre peňaženky bežných ľudí znamenať značnú záťaž, píše denník Pravda.
Vyššie náklady na kúrenie aj tankovanie
Nový systém sa dotkne všetkých, ktorí na kúrenie využívajú plyn, uhlie či naftu, a zároveň všetkých majiteľov áut so spaľovacím motorom. Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu môže bežná domácnosť v našom regióne po zavedení povoleniek ročne zaplatiť až o 3 300 eur viac.
Konkrétnejší príklad ukazuje, že domácnosť, ktorá kúri plynom a ročne najazdí autom 15 000 kilometrov, by mohla pocítiť zdražovanie v objeme 600 až 900 eur ročne. V Česku už vznikla aj internetová kalkulačka, ktorá ľuďom pomáha odhadnúť budúce náklady. Analytici upozorňujú, že zdraženie sa môže vyšplhať až o 30 centov na liter pohonných látok a výrazne zvýšiť aj účty za teplo.
Cena povoleniek letí nahor
Hoci politici sľubovali, že cena jednej povolenky neprekročí strop 45 eur, finančné trhy tomuto sľubu neveria. V strede tohto týždňa sa cena kontraktu na dodanie povolenky v roku 2027 na londýnskej burze ICE vyšplhala na viac ako 82 eur, čo je o 82 % viac ako sľubovaný strop. Podľa Kovandu je to jasný signál, že investori očakávajú oveľa vyššie ceny.
Odborníci zároveň dodávajú, že aby mal Green Deal zmysel a podarilo sa naplniť cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050, cena povolenky musí byť odstrašujúca a vyšplhať sa až na úroveň 260 eur. Zmyslom opatrenia je totiž podľa nich urobiť fosílne palivá tak ekonomicky nevýhodnými, aby ľudia boli nútení prechádzať na tepelné čerpadlá a elektromobily.
Hrozba nepokojov
Takéto prudké zdražovanie so sebou prináša aj riziko sociálnych nepokojov, pričom už teraz sa o nich hovorí v súvislosti s Francúzskom a niektorými krajinami východnej Európy. Európska únia si toto riziko uvedomuje a plánuje vytvoriť Sociálny klimatický fond, z ktorého by mali byť kompenzované domácnosti s nízkymi a strednými príjmami.
Tieto financie by mali pomôcť napríklad so zatepľovaním domov alebo s výmenou starých kotlov. Problémom však je, že presný mechanizmus fondu zatiaľ nie je detailne nastavený a nie je vôbec isté, aká veľká časť domácností a v akej výške na túto pomoc napokon dosiahne.
Deštruktívne zdražovanie
Pre slovenské domácnosti, ktoré sa už teraz, ako ukázali predchádzajúce prieskumy, nachádzajú vo veľmi zložitej ekonomickej situácii, by zavedenie emisných povoleniek (ETS2) od roku 2027 znamenalo ďalší, mimoriadne tvrdý úder.
Nebol by to len ďalší výdavok v poradí, ale zdražovanie, ktoré by zasiahlo samotný základ ich existencie a mohlo by mnohé z nich posunúť za hranicu chudoby. Vytvorila by sa tak „dokonalá búrka“, kde sa nová finančná záťaž stretáva s už napätými rozpočtami a stagnujúcimi príjmami.
V praxi by to pre nich znamenalo skokové a trvalé zdraženie dvoch základných a nevyhnutných životných potrieb, teda tepla a dopravy. Pre nízkopríjmové rodiny, dôchodcov alebo samoživiteľov, ktorí už dnes míňajú obrovskú časť svojho rozpočtu práve na tieto položky, by ročné navýšenie o stovky eur nebolo len nepríjemnosťou, ale existenčnou hrozbou.
Tento krok by takmer s istotou viedol k prehĺbeniu tzv. energetickej chudoby, kedy sú ľudia nútení vyberať si medzi tým, či si v zime zakúria, alebo či si kúpia dostatok jedla a liekov. Najviac by boli postihnutí obyvatelia vidieka a ľudia žijúci v starších, energeticky neefektívnych rodinných domoch, ktorí sú plne závislí od auta a kúrenia plynom či pevným palivom.
Najväčším a najzákernejším problémom tohto opatrenia je, že vytvára takzvanú „pascu chudoby“ v kontexte zelenej transformácie. Hoci je zmyslom povoleniek motivovať ľudí k investíciám do ekologických riešení, ako sú tepelné čerpadlá, zateplenie domu alebo nákup elektromobilu, presne tie domácnosti, ktoré budú novou „uhlíkovou daňou“ zaťažené najviac, nemajú absolútne žiadne finančné prostriedky na realizáciu takýchto drahých investícií.
Pre nich sa tak opatrenie z motivačného nástroja mení na čistý trest bez možnosti úniku, kde sú nútení platiť stále vyššie a vyššie poplatky za to, že sú chudobní a nemôžu si dovoliť zmenu.
Tento stav je živnou pôdou pre prehĺbenie sociálneho napätia a extrémnej nedôvery voči štátu a Európskej únii. Politika, ktorá je vnímaná ako nespravodlivá a ignorujúca reálne problémy ľudí, môže viesť k frustrácii a sociálnym nepokojom. Hoci sa hovorí o kompenzáciách zo Sociálneho klimatického fondu, pre rodinu, ktorá si už dnes počíta každé euro, je prísľub nejasnej a byrokraticky náročnej pomoci v budúcnosti len slabou útechou.
