Radosť Českej republiky z obnovenej pozície tranzitnej krajiny pre zemný plyn netrvala dlho. Tok plynu smerom na Slovensko, ktorý v júli výrazne narástol, sa na začiatku augusta prakticky zastavil. Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu táto situácia opäť otvára otázku zmysluplnosti minuloročného zoštátnenia prevádzkovateľa plynovodov Net4Gas a pre české domácnosti môže v konečnom dôsledku znamenať zdraženie plynu. Informuje o tom SITA.sk.
Česko stratilo svoju pozíciu kľúčovej tranzitnej krajiny v roku 2022 po zastavení dodávok ruského plynu cez plynovod Nord Stream. V roku 2023 česká vláda zoštátnila spoločnosť Net4Gas, pričom jedným z hlavných argumentov bola práve možnosť inkasovať v budúcnosti tranzitné poplatky, ktoré predtým plynuli súkromným zahraničným vlastníkom.
Táto nádej sa podľa Kovandu začala napĺňať v júli tohto roka, keď tranzit plynu cez hraničný bod Lanžhot na Slovensko prudko narástol. Už v prvý augustový deň však tento tok opäť klesol takmer na nulu, čím Česko o svoju krátko nadobudnutú pozíciu a príjmy z nej opäť prišlo.
Čo Slovensko a Maďarsko?
Ekonóm ďalej varuje, že od budúceho roka môže Česko o túto tranzitnú rolu prísť úplne a natrvalo, pričom kľúčovú úlohu v tom môže zohrať práve Slovensko. Kovanda tvrdí, že Slovensko plánuje od roku 2026 dovážať všetok svoj plyn výhradne z Ruska.
Vysvetľuje to mechanizmom, podľa ktorého od januára 2026 zakáže EÚ európskym obchodníkom nakupovať ruský plyn na okamžitom (spotovom) trhu. Tým sa však uvoľní kapacita v plynovodoch pre firmy ako slovenský SPP a maďarský MVM, ktoré si pod hrozbou veta vyrokovali výnimku na pokračovanie v dovoze ruského plynu na základe dlhodobých zmlúv.
Podľa Kovandu tak budú môcť doviezť ešte viac ruského plynu, pokryť celú spotrebu Slovenska a úplne tak obísť trasu cez Českú republiku. Určitá nádej pre Česko podľa neho zostáva v tom, že by plyn mohol cez jeho územie prúdiť ďalej na Ukrajinu, no dáta z 1. augusta tomuto scenáru nenasvedčujú.
Náklady pre české domácnosti
Kovanda na záver upozorňuje na vážny dôsledok pre českých spotrebiteľov. Rozsiahlu plynovodnú sieť je potrebné neustále udržiavať, čo stojí nemalé peniaze, bez ohľadu na to, či ňou plyn prúdi alebo nie. Ak tieto náklady nepokryjú príjmy z tranzitných poplatkov, budú sa musieť premietnuť do regulovanej zložky ceny plynu pre všetkých domácich odberateľov. Pre české domácnosti a firmy by to teda znamenalo zdraženie.
Ako to bude s plynom na Slovensku?
Dávnejšie sa objavili obavy, že v dôsledku zastavenia tranzitu ruského plynu cez územie Ukrajiny začiatkom tohto roka bude Slovensko čeliť nielen masívne rastúcim cenám, ale aj nedostatku komodity, čo by priamo ohrozilo mnohé domácnosti počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny. Ani k jednomu scenáru ale napokon (zrejme) nedôjde.
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) ohlásil ambiciózny plán naplniť všetky tuzemské podzemné zásobníky zemného plynu na plnú kapacitu už do konca októbra 2025. Podnik očakáva, že tak zabezpečí plynulú vykurovaciu sezónu aj za súčasnej nestability európskych trhov s energiami, ktorú prehĺbil pretrvávajúci konflikt na Ukrajine a odstavenie kľúčových ruských dodávok.
Úhrnná kapacita slovenských zásobníkov dosahuje viac než 35 TWh, kým priemerná ročná spotreba plynu v krajine sa pohybuje okolo 48 TWh. Štát v máji 2025 reagoval na nízku, iba 38-percentnú naplnenosť (13,4 TWh) vyhlásením všeobecného hospodárskeho záujmu a zaviazal SPP zabezpečiť minimálne 17,754 TWh plynu do 1. novembra 2025.
Súčasne platí európske nariadenie, ktoré nariaďuje členským štátom dosiahnuť naplnenie zásobníkov minimálne na 90 percent, prípadne na 83 percent podľa pripravovanej úpravy. SPP deklaruje, že stanovenú hranicu nielen splní, ale prekročí ju o zvyšných desať percent, pričom proces vtláčania prebieha maximálnou kapacitou už dnes.
Taktiež treba upozorniť, že plyn prúdi do zásobníkov viacerými smermi. Tradičný prechod cez Maďarsko dopĺňajú cesty cez Rakúsko a Českú republiku, čo rozptyľuje riziko výpadkov na jednotlivých úsekoch. Flexibilitu navyše posilňujú swapové operácie, vďaka ktorým možno obchodovať objemy plynu bez fyzického presunu suroviny. Stabilitu dodávok podporujú zmluvy s nadnárodnými spoločnosťami BP, ExxonMobil, Shell, ENI a RWE.
A čo ceny?
Od budúceho roka sa očakáva ukončenie plošného dotovania cien energií a jeho náhrada adresnou formou. Napokon sa tak údajne stane, no nie v tak prísnej miere, ako sa predpokladalo. Premiér Robert Fico vo videu na sociálnej sieti ubezpečil, že ceny energií by mali zostať v budúcom roku nezmenené pre drvivú väčšinu domácností.
Zároveň rázne odmietol tvrdenia opozície o údajnom plánovanom zvyšovaní DPH. Opozícia z KDH však plán kritizuje ako nedostatočne adresný a financovanie z eurofondov označuje za „prejedanie“.
Premiér uviedol, že návrh vzišiel z konzultácií s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas-SD). Spoločne sa zhodli, že koalícii navrhnú model, podľa ktorého by sa kompenzácie cien plynu a tepla pre rok 2026 týkali až 90 % domácností. Situáciu s cenami elektriny označil Fico pre rok 2026 za vyriešenú.
Ak by sa v zostávajúcej desatine domácností s najvyššími príjmami vyskytli prípady, ktoré by si vyžadovali pomoc, rezort hospodárstva by ich podľa premiéra riešil individuálne. Finálna podoba energopomoci na budúci rok sa však ešte stále pripravuje, čo znamená, že jej finálna podoba nateraz nie je oficiálna.
