Generálny riaditeľ nemeckej automobilky Mercedes-Benz, Ola Källenius, sa ostro postavil proti plánovanému zákazu predaja nových vozidiel so spaľovacími motormi v Európskej únii od roku 2035. V rozhovore pre pondelkové vydanie denníka Handelsblatt varoval, že ak tento zákaz zostane v platnosti, hrozí kolaps európskeho automobilového trhu, píše HNonline.sk.
Kolaps je na spadnutie
Podľa šéfa Mercedesu, ktorý je zároveň prezidentom Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA), by takýto tvrdý zákaz mal paradoxné a pre klímu nepriaznivé dôsledky.
Predpovedá, že krátko pred rokom 2035 by sa spustil obrovský nákupný boom, keď by sa ľudia snažili na poslednú chvíľu zaobstarať si autá s klasickým pohonom. Tento krok by podľa neho klíme nijako neprospel.
Källenius zdôraznil, že Európa nepotrebuje striktné a pevné dátumy zákazov, ale mala by sa skôr zamerať na zlepšovanie podmienok pre plynulý rozvoj elektromobility, ako je budovanie infraštruktúry a zabezpečenie dostupných cien energií.
Priemysel chce ďalšie ústupky
Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa automobilové odvetvie snaží vyvinúť tlak na európske inštitúcie. V druhej polovici tohto roka má totiž Európska únia opätovne posúdiť svoje predpisy v oblasti ochrany klímy.
Automobilový priemysel v tomto prehodnotení vidí príležitosť na získanie ďalších ústupkov a zmiernenie prísnych pravidiel po tom, ako sa mu už v minulosti podarilo napríklad predĺžiť lehotu na splnenie iných emisných limitov.
Koná EÚ rozvážne?
Rozhodnutie Európskej únie zakázať predaj nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035 je jedným z najambicióznejších a zároveň najkontroverznejších krokov v jej histórii. Dôvody pre tento radikálny krok sú strategické a vychádzajú z dlhodobej vízie, no zároveň so sebou prinášajú obrovské riziká, na ktoré upozorňuje nielen automobilový priemysel.
Hlavným a oficiálne komunikovaným dôvodom sú klimatické ciele. V rámci Európskej zelenej dohody (Green Deal) sa EÚ právne zaviazala dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu.
Keďže doprava tvorí približne štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ a jej emisie v minulosti na rozdiel od iných sektorov rástli, je dekarbonizácia dopravy absolútne nevyhnutná. Zákaz predaja nových spaľovacích áut je z pohľadu Bruselu najpriamejším a najúčinnejším nástrojom, ako tento cieľ v dlhodobom horizonte dosiahnuť.
Druhým, rovnako dôležitým dôvodom, je snaha o udržanie priemyselnej konkurencieschopnosti a o energetickú nezávislosť. Svetový automobilový trh sa nezvratne posúva smerom k elektromobilite, pričom lídrom v tejto transformácii je Čína.
V EÚ panujú obrovské obavy, že ak európske automobilky neprejdú na elektromobilitu dostatočne rýchlo, stratia svoje globálne postavenie. Zákaz spaľovacích motorov tak funguje ako „šoková terapia“, ktorá núti celý priemysel presmerovať investície do technológií budúcnosti.
Zároveň platí, že takmer všetka ropa pre spaľovacie motory sa do EÚ dováža, zatiaľ čo elektrina pre elektromobily sa dá vyrábať lokálne, čím sa posilňuje energetická bezpečnosť a suverenita Európy. V neposlednom rade ide aj o ochranu verejného zdravia, keďže zákazom sa zníži znečistenie ovzdušia v mestách.
Riziká sa kopia
Na druhej strane, tento radikálny krok so sebou prináša aj obrovské riziká, na ktoré upozorňujú kritici. Najväčším je ekonomický a priemyselný dopad, najmä pre krajiny ako Slovensko. Hrozí strata konkurencieschopnosti voči mimoeurópskym výrobcom, narušenie rozsiahlych subdodávateľských reťazcov a v konečnom dôsledku strata státisícov pracovných miest v tradičnej výrobe.
Ďalším vážnym rizikom je infraštruktúrna a energetická nepripravenosť. Masový prechod na elektromobilitu si vyžaduje gigantické investície do budovania nabíjacej siete a predovšetkým do posilnenia elektrických sietí, ktoré na takúto záťaž nie sú stavané. Otázkou zostáva aj výroba dostatočného množstva čistej elektriny, aby celý prechod mal ekologický zmysel.
V neposlednom rade je tu sociálny rozmer a otázka dostupnosti mobility. Elektromobily sú stále výrazne drahšie ako spaľovacie autá. Plošný zákaz lacnejších alternatív by mohol znamenať, že pre nízkopríjmové a stredné vrstvy sa nové auto stane nedostupným luxusom, čo by prehĺbilo sociálne rozdiely a obmedzilo mobilitu najmä na vidieku.
Kritici tiež upozorňujú na technologickú jednostrannosť, ktorá umelo bráni vývoju iných čistých technológií, ako sú vodíkové autá alebo syntetické palivá.
