Budúci dôchodcovia sa budú musieť pripraviť na nepríjemné prekvapenie. Žena, ktorá pôjde do penzie už v roku 2025, dostane približne 861 eur mesačne. Jej rovesníčka, ktorá odíde na odpočinok o štvrťstoročie neskôr, bude mať o vyše 220 eur menej. Odborníci preto varujú, že životná úroveň ďalších generácií sa môže dramaticky znížiť.
Živnostníci v najväčšom riziku
Zo všetkých skupín patria medzi najohrozenejších samostatne zárobkovo činní ľudia. Viac než tri štvrtiny z nich odvádzajú poistné iba z minimálneho základu, čo v praxi znamená, že po odchode na dôchodok ich bude čakať približne 438 eur mesačne. Finanční odborníci opakovane zdôrazňujú, že z takéhoto príjmu nie je možné pokryť ani základné výdavky. Napriek tomu mnohí podnikatelia využívajú výhodu nižších odvodov a vyšší zárobok radšej minú, namiesto toho, aby si vytvárali rezervy.

Starnutie a slabá pôrodnosť
Kritická situácia nesúvisí len s nastavením systému, ale najmä s demografiou. Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa rodí málo detí. V minulom roku pribudlo len asi 46-tisíc novorodencov. Prognózy hovoria, že do roku 2040 ubudne ľudí vo veku 25 až 44 rokov o tretinu, čo znamená menej prispievateľov a viac poberateľov.
Už dnes odvádzajú na jedného penzistu menej než dvaja pracujúci, čo výrazne zaťažuje Sociálnu poisťovňu. Keďže štát súčasne vypláca aj trináste dôchodky vo výške takmer tri miliardy eur ročne, deficit sa ďalej prehlbuje.
Bez úspor hrozí chudoba
Samosprávne investovanie je preto čoraz dôležitejšie. Modelové výpočty ukazujú, že pravidelný vklad 300 eur mesačne do akciových fondov alebo ETF môže počas 30 rokov priniesť majetok až 550-tisíc eur. Kto sa rozhodne spoliehať len na štát, tomu hrozí chudobná staroba. Navyše ani investovanie výlučne do nehnuteľností nemusí byť bezpečnou stratégiou, pretože demografický pokles môže znížiť dopyt po bývaní a logicky aj ceny bytov alebo domov.
Treba spomenúť aj tretí pilier, ktorý má byť doplnkovým zdrojom. Priemerný ročný príspevok zamestnancov však v posledných rokoch klesol a dnes sa pohybuje iba okolo 311 eur, čo je približne 13 eur mesačne. Odborníci odporúčajú, aby sporitelia vkladali aspoň rovnakú sumu, akú platí zamestnávateľ, ideálne aj dvojnásobok. Ak väčšina ľudí nechá peniaze ležať na bežných účtoch alebo v hotovosti, inflácia im postupne zmaže hodnotu, hoci nominálne čísla zostanú rovnaké.