Automobilky sa tento rok vyhli miliardovým pokutám, ktoré by im hrozili za prekročenie emisných stropov. Európska únia totiž schválila úpravu pravidiel a výrobcovia už nemusia preukazovať dodržiavanie limitov každoročne. Namiesto toho si budú môcť urobiť priemer z troch rokov, čím získali výraznú časovú rezervu. Tento krok otvára priemyslu možnosť investovať viac do technologických zmien, než do platenia sankcií.
Tri roky namiesto jedného
Ministerstvá členských štátov EÚ jednohlasne odklepli nový návrh Európskej komisie počas zasadnutia v Bruseli. Pôvodný plán rátal s každoročným hodnotením, pričom prvé malo nastať už v tomto roku. Po novom sa však bude vyhodnocovať obdobie 2025, 2026 a 2027, čo automobilkám umožní „vyrovnať“ prípadný nadpriemer v niektorom roku lepšími výsledkami v ďalších rokoch. Ak však prekročia povolený limit priemerne za celé trojročné obdobie, pokute sa už nevyhnú.
Obrovský priemysel, veľké výzvy
V Európe pracuje v sektore výroby áut približne 13 miliónov ľudí a odvetvie má zásadný vplyv na celú ekonomiku. Podieľa sa až 14 percentami na HDP Únie, preto je akékoľvek rozhodnutie o jeho smerovaní citlivo vnímané. Politici zdôrazňujú, že zmena pravidiel má pomôcť európskym výrobcom konkurovať automobilkám v USA a Číne, ktoré majú vo viacerých ohľadoch miernejšie regulačné prostredie. Dodatočná flexibilita má zároveň ochrániť pracovné miesta a podporiť technologické inovácie.
Limity sa neznižujú
Hoci Brusel poskytol výrobcom úľavy v načasovaní, samotné emisné požiadavky nepoľavili. Priemerná uhlíková stopa nového vozidla sa musí dostať zo súčasných 116 gramov CO2 na jeden kilometer na 93,6 gramu. Ak automobilka prekročí tento strop, za každý gram navyše zaplatí 95 eur pri každom predanom aute. Rozdiel za niekoľko gramov môže znamenať pre veľkú značku sankcie v stovkách miliónov eur.
Elektromobily zatiaľ meškajú
Najväčšou prekážkou zostáva pomalší rozmach elektrických áut. Tie aktuálne tvoria približne 15 percent celkového predaja v Únii, čo je pod hranicou, ktorá by výrobcov viedla k bezpečnému plneniu cieľov. Spotrebitelia si ich kupujú pomalšie, ako by si Brusel predstavoval, predovšetkým pre vyššiu cenu a nedostatočnú nabíjaciu infraštruktúru. Výrobcovia tak musia balansovať medzi investíciami do spaľovacích motorov, ktoré ešte tvoria väčšinu príjmov, a do elektromobility, ktorá je budúcnosťou, ale zatiaľ nevytvára dostatočný zisk.
Do popredia sa čoraz viac dostáva aj rok 2035. Už od tohto obdobia sa v Únii nebudú môcť vyrábať osobné autá a dodávky so spaľovacím motorom. Ak sa nedostavia očakávané predaje elektrických modelov, automobilky môžu čeliť ďalšej kríze. Otázkou zostáva, či poskytnutá trojročná flexibilita stačí na to, aby sa im podarilo prekonať prechod k bezemisnej doprave.
