Rokovania medzi odborármi a zamestnávateľmi o výške minimálnej mzdy na rok 2026 zlyhali. Keďže sociálni partneri nenašli dohodu, je takmer isté, že sa najnižší plat v krajine zvýši podľa nového zákonného automatu. To bude znamenať historicky najvyšší jednorazový nárast, ktorý poteší približne 140-tisíc pracujúcich, no zároveň vyvoláva ostrú kritiku zo strany zamestnávateľov, informujú Správy STVR.
Dohoda v nedohľadne
Súčasná minimálna mzda na Slovensku je 816 eur v hrubom. Po novom je však jej výška naviazaná na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Keďže sa sociálni partneri nedohodli, aktivuje sa práve tento automatický mechanizmus. Ako potvrdil viceprezident Konfederácie odborových zväzov František Gajdoš, k dohode nedošlo.
Hoci existuje ešte jedna, posledná možnosť na dohodu v rámci rokovania tripartity do konca augusta, ani jedna zo strán s ňou nepočíta. Minister práce Erik Tomáš už avizoval, že sa teší na výsledok automatu, podľa ktorého minimálna mzda na budúci rok porastie o 99 eur na 915 eur mesačne.
Kritika zo strany zamestnávateľov
Zamestnávatelia s takýmto výrazným nárastom nesúhlasia. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka uviedol, že takto vysoká minimálna mzda nie je bežná ani v okolitých krajinách, čo zásadným spôsobom zhoršuje konkurencieschopnosť Slovenska.
Daňový expert Jozef Mihál potvrdil, že takýto skokový nárast sme v histórii Slovenska ešte nemali.
Odpojenie príplatkov?
Nespokojnosť zamestnávateľov podľa odborníkov pramení najmä z faktu, že na výšku minimálnej mzdy je na Slovensku naviazaných aj množstvo príplatkov – za prácu v noci, cez víkendy či počas sviatkov. Zvýšenie minimálnej mzdy tak automaticky a plošne zvyšuje mzdové náklady na všetkých zamestnancov, ktorí tieto príplatky poberajú, nielen na tých s najnižším platom.
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz uviedol, že ak by sa podarilo tieto príplatky od minimálnej mzdy odpojiť, priemysel by bol ochotný akceptovať aj vyššiu minimálnu mzdu.
K tomuto názoru sa prikláňa aj Jozef Mihál, podľa ktorého je vo väčšine európskych krajín bežné, že príplatky sú naviazané na priemerný zárobok konkrétneho zamestnanca, nie na celoštátnu minimálnu mzdu. Minister práce Erik Tomáš sa v minulosti k tejto myšlienke staval odmietavo, no avizoval, že je ochotný o nej so sociálnymi partnermi v druhej polovici augusta diskutovať.
Vyššia minimálna mzda pomôže viacerým
Zvýšenie minimálnej mzdy na Slovensku nemá dopad len na tých približne 140-tisíc ľudí, ktorí ju priamo poberajú, ale ovplyvňuje príjmy státisícov ďalších zamestnancov.
Najpriamejším vplyvom je automatické zvýšenie mzdových príplatkov, ktoré sú zo zákona naviazané práve na výšku minimálnej mzdy. Ide o príplatky za prácu v noci, počas víkendov (v sobotu a nedeľu) a počas sviatkov.
Keďže tieto príplatky sa počítajú ako percentuálny podiel z minimálnej hodinovej mzdy, jej zvýšením sa automaticky zvýši aj hodinová sadzba týchto príplatkov. To v praxi znamená, že každý zamestnanec v krajine, ktorý pracuje v noci, cez víkendy alebo sviatky – bez ohľadu na to, aký vysoký je jeho základný plat – dostane od januára 2026 za túto prácu viac peňazí.
Práve toto je hlavný dôvod, prečo zamestnávatelia proti vysokému nárastu minimálnej mzdy tak protestujú, keďže im to plošne zvyšuje mzdové náklady na oveľa väčšiu skupinu zamestnancov.
Druhý vplyv je nepriamy a týka sa tlaku na zachovanie mzdovej štruktúry vo firmách. V mnohých podnikoch sú platy odstupňované tak, aby aj menej kvalifikované pozície mali o niečo vyšší plat, ako je zákonom stanovené minimum.
Ak sa však minimálny plat skokovo zvýši a priblíži sa k platu týchto zamestnancov, firma je v záujme udržania motivácie a spravodlivosti nútená zvýšiť platy aj im, aby sa zachoval mzdový rozdiel medzi jednotlivými pozíciami. Zvýšenie minimálnej mzdy tak vytvára tlak na rast platov aj na nižších a stredných pozíciách, ktoré sú ohodnotené len o málo viac ako minimum.
Z dlhodobého hľadiska má vyššia minimálna mzda aj dôležitý sociálny rozmer. Pomáha znižovať chudobu pracujúcich a zmenšovať príjmovú nerovnosť v spoločnosti. Taktiež vytvára tlak na zamestnávateľov, aby sa nespoliehali na model lacnej pracovnej sily, ale aby investovali do modernizácie, automatizácie a zvyšovania pridanej hodnoty, čo je kľúčové pre dlhodobú konkurencieschopnosť celej slovenskej ekonomiky.
