Dôchodky na Slovensku sú v porovnaní s príjmami obyvateľov vysoko nadpriemerné a súčasný systém je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Upozorňuje na to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, podľa ktorého krajinu a verejné financie ohrozuje najmä rýchle starnutie populácie. Téme sa venuje denník Teraz.sk.
Demografická kríza
Na jedného dôchodcu v súčasnosti pripadá 2,7 obyvateľa v produktívnom veku od 20 do 64 rokov. Tento počet sa však za posledné štvrťstoročie znížil približne o tretinu a pokles má pokračovať aj naďalej. Podľa analytika by mal tento pomer v nasledujúcich 25 rokoch klesnúť zo súčasných 2,7 na 1,8. Slovensko sa tak v budúcnosti zaradí medzi najrýchlejšie starnúce populácie v Európskej únii.
Tento trend sprevádzajú aj rastúce výdavky. Na základe údajov Sociálnej poisťovne stúpol vlani objem vyplatených starobných dôchodkov, vrátane predčasných penzií, rodičovského či 13. dôchodku, až o 25 %.
Dôchodky stoja priveľa peňazí
Výdavky na dôchodky tvoria významnú časť verejných rozpočtov v celej EÚ, no Slovensko je v tomto smere extrémom. Podľa Koršňáka vydáva naša krajina na dôchodky z verejných zdrojov výrazne viac, ako by zodpovedalo vekovej štruktúre jej populácie.
Ak by sme kopírovali trend v EÚ, na starobné dôchodky by malo smerovať len niečo viac ako sedem percent HDP. V skutočnosti sme však v roku 2023 vynaložili o 1,8 % HDP viac. Zvlášť znepokojivý je podľa analytika trend z posledných rokov. Medzi rokmi 2019 a 2023 narástli výdavky na starobné dôchodky na Slovensku zo 7,3 % HDP na 8,9 % HDP.
Na úkor budúcnosti
Spolu so starnutím populácie tak budú „štedré“ dôchodky čoraz viac zaťažovať domáce verejné financie. Tento stav však nie je udržateľný, keďže ich vyplácanie ide na úkor investícií alebo výdavkov na vzdelávanie, čo ďalej znižuje rastový potenciál ekonomiky.
Koršňák priblížil, že vláda sa snaží riešiť deficit v dôchodkovom systéme zásahmi do druhého dôchodkového piliera. Jeho potenciálne otvorenie a presmerovanie príspevkov do prvého piliera síce krátkodobo pomôže znížiť deficit verejných financií, avšak z dlhodobého hľadiska ho úplne neodstráni.
A čo trináste dôchodky?
Problémom pritom nie sú len dôchodky ako také, ale aj ich rozličné formy, predovšetkým trinásty dôchodok. Ide o dávku, ktorou štát cieli na finančnú podporu podľa neho najviac zraniteľnej skupiny obyvateľstva. Háčik je v tom, že toto opatrenie stojí štátnu kasu príliš veľa peňazí, a to celkom zbytočne.
Trinásty dôchodok je definovaný ako jednorazová sociálna dávka, ktorú poberatelia dôchodkov dostávajú každý december ako formu finančného prilepšenia v období vyšších výdavkov. Nárok naň má každý, kto v danom roku poberá niektorý z dôchodkov od Sociálnej poisťovne.
Týka sa to teda nielen starobných, ale aj predčasných starobných, invalidných, vdovských, vdoveckých a sirotských dôchodcov. Dôležitou informáciou je, že o túto dávku nie je potrebné podávať žiadne žiadosti. Sociálna poisťovňa ju vypláca automaticky, zvyčajne v rovnakom termíne ako bežný dôchodok za mesiac december.
Takže v čom presne je problém? Po prvé treba zdôrazniť, že trinásty dôchodok sa vypláca plošne a bez rozdielu. To znamená, že rovnaký príspevok dostanú ako tí, ktorí skutočne majú núdzu o peniaze, tak aj tí, ktorí „majú dosť“. Po druhé treba dať do pozornosti štatistiku, ktorá celkom jasne ukazuje, že seniori nie sú chudobou najviac ohrozenou skupinou – sú ňou neúplné rodiny s deťmi. A tým, žiaľ, veľa peňazí štát nevenuje. V tomto roku dokonca osekal daňový bonus na dieťa.
Budúce dôchodky budú žalostné
Ako sme spomenuli, demografický vývoj na Slovensku nie je priaznivý. Populácia starne, rodí sa menej detí a počet ekonomicky aktívnych ľudí sa znižuje. Tento trend nebude mať dopad len na zdravotníctvo či sociálne služby, ale aj na stabilitu dôchodkového systému. Keďže dôchodky sú financované predovšetkým z odvodov súčasne pracujúcich, pokles počtu prispievateľov a nárast počtu poberateľov penzie bude znamenať tlak na znižovanie dôchodkových dávok v budúcnosti.
Inak povedané – dôchodky pre mladšie generácie budú výrazne nižšie ako tie, ktoré sú vyplácané teraz. Nižšie dôchodky pritom nehrozia len súčasnej Generácii Alfa či predošlej Generácii Z. Podľa Mihála dostanú na penzii menej peňazí všetci tí, ktorí sa narodili po roku 1988. A o akých sumách je reč? Žiaľ, rozhodne nie nízkych. V porovnaní s dnešnými dôchodcami môžu poberať až o štvrtinu menej, a to bez akejkoľvek zmeny v legislatíve.
Na ilustráciu rozdielu v budúcich dôchodkoch slúži porovnanie dvoch modelových žien – jedna narodená v roku 1962, druhá v roku 1988. Obe ženy odpracovali 31 rokov ako zamestnankyne s priemerným príjmom a vychovali dve deti.
Rozdiel však vzniká v tom, že pani Anna, narodená v roku 1962, mala do dôchodkového poistenia započítané aj obdobia štúdia, materských a rodičovských dovoleniek a obdobie nezamestnanosti – spolu ďalších 15 rokov. V dôsledku toho získala 46 rokov dôchodkového poistenia a jej dôchodok priznaný v roku 2025 predstavoval 861,10 eur mesačne.
Naopak, pani Zuzana, narodená v roku 1988, s rovnakou pracovnou históriou, odpracovanými rokmi a počtom detí, ale bez možnosti započítať si obdobia ako štúdium či materská, by mala v rovnakých podmienkach nárok len na 638,40 eur mesačne. V prepočte ide o rozdiel 222,70 eur mesačne, čo potvrdzuje, že nové pravidlá sú výrazne menej výhodné pre mladšie ročníky.
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
