Štát každoročne prichádza o milióny eur kvôli nesprávnemu uplatňovaniu daňových bonusov na deti. Najnovšie údaje poukazujú na tisíce prípadov, keď daňovníci čerpali tieto benefity v rozpore so zákonom. Finančná správa v spolupráci s Inštitútom finančnej politiky preto realizovala rozsiahly projekt zameraný na efektívne vymáhanie týchto prostriedkov.
Podľa dostupných informácií si v roku 2022 približne 6 000 daňovníkov uplatnilo daňový bonus na dieťa nesprávnym spôsobom. Z tohto počtu predstavovalo vyše 5 000 prípadov situácie, keď si bonus na to isté dieťa nárokovali súčasne obaja rodičia. Zvyšných takmer 1 000 prípadov sa týkalo jednotlivcov, ktorí si bonus uplatnili duplicitne – najprv prostredníctvom zamestnávateľa a následne aj v daňovom priznaní.
Legislatíva pritom jednoznačne stanovuje, že daňový bonus možno na jedno dieťa v rámci zdaňovacieho obdobia uplatniť výlučne jedenkrát. Pri porušení tohto pravidla vzniká daňovníkovi záväzok voči štátu, ktorý môže v prípade jedného dieťaťa dosiahnuť až 1 200 eur ročne.
Komunikačná stratégia priniesla výrazné výsledky
Finančná správa pristúpila k systematickému riešeniu problému prostredníctvom cielenej komunikácie s dotknutými daňovníkmi. V prvej fáze projektu boli občanom, ktorí si bonus uplatnili neoprávnene, doručené informačné listy obsahujúce vysvetlenie vzniknutej situácie a pokyny na nápravu.
Výsledky tejto iniciatívy prekonali očakávania. Medzi jednotlivcami, ktorí obdržali upozornenie, pristúpilo k vráteniu neoprávnene získaných prostriedkov 37,2 percenta adresátov. V prípade párov bola úspešnosť 36 percent. Priemerná výška vrátenej čiastky dosiahla 580 eur pri jednotlivcoch a 561 eur pri pároch.
Kontrolná vzorka daňovníkov, ktorí nedostali žiadne upozornenie, nevykázala prakticky žiadnu aktivitu v oblasti dobrovoľného vrátenia neoprávnene čerpaných bonusov. Tento markantný rozdiel potvrdil účinnosť zvoleného prístupu. Celkovo sa podarilo do štátneho rozpočtu vrátiť 625 000 eur.
Optimalizácia formulácií zvýšila efektivitu
Následná fáza projektu sa sústredila na testovanie rôznych komunikačných stratégií. Analytici vypracovali niekoľko verzií upozorňujúcich listov s odlišnou štylizáciou a tónom. Najvyššiu účinnosť preukázali dokumenty s priamočiarou formuláciou, ktoré jasne pomenovali problém bez použitia podmieňovacích výrazov.
Táto optimalizovaná verzia listu zvýšila mieru odpovede o 15 percent u jednotlivcov a o 11 percent u párov v porovnaní so štandardnou formuláciou. Priemerná suma vrátená jednotlivcami vzrástla na 731 eur, zatiaľ čo páry vrátili v priemere 617 eur.
Zaujímavým zistením bolo, že komunikácia dosahovala vyššiu účinnosť u mužskej populácie, starších občanov a osôb s vyššími dlžnými sumami. Naopak, komplikovanejšie formulované listy alebo dokumenty kombinujúce viacero prístupov vykazovali nižšiu efektivitu.
Celkový finančný prínos druhej fázy dosiahol 1,5 milióna eur. Analýzy ďalej potvrdili, že opakované zasielanie upozornení neznižuje ich účinnosť, čo otvára priestor pre systematické využívanie tejto metódy.
Štát späť získa až 1,7 milióna eur
Výskumníci z Inštitútu finančnej politiky na základe získaných dát vypracovali prognózu, podľa ktorej by pravidelné uplatňovanie optimalizovaných komunikačných postupov mohlo štátnemu rozpočtu priniesť až 1,7 milióna eur ročne.
Úspech projektu demonštruje, že správne nastavená komunikácia dokáže výrazne zvýšiť mieru dobrovoľného plnenia daňových povinností. Finančná správa získala cenné poznatky o tom, ako efektívne osloviť občanov a motivovať ich k náprave chybných postupov.
Implementácia týchto zistení do bežnej praxe predstavuje významný krok k zníženiu daňových únikov spôsobených administratívnymi pochybeniami. Systematické využívanie overených komunikačných stratégií môže prispieť k spravodlivejšiemu daňovému systému a zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu bez potreby represívnych opatrení.
