Inflácia. Toto slovo už aspoň počul každý, no málokto mu skutočne rozumie. Označuje pritom kľúčový ekonomický vývoj, ktorý priamo vplýva na to, čo si môžeme za naše peniaze dovoliť a ako sa objem či charakter pomyselného „nákupného košíka“ mení v priebehu času. Všeobecne platí, že čím nižšia inflácia, tým lepšie, čo je čiastočne pravda – aj príliš nízka inflácia vie byť škodlivá. Slovensku však nič také nehrozí, teda aspoň nie v dohľadnej dobe. A môžu za to (aj) dane.
Podľa správy intestičnej a fintech spoločnosti XTB, ktorú obdržala naša redakcia, má naša krajina príliš vysokú infláciu. Konkrétne v júni zrýchlila na 4,3 %, čo bol najvyšší medziročný nárast cien od decembra 2023.
Kľúčovými faktormi rastu boli hlavne tabakové výrobky, sladené nápoje a služby v oblasti reštaurácii a ubytvania. Naopak, ceny pohonných látok a niektorých spotrebičov jemne klesli.
Dane ako kľúčový faktor
Pokiaľ ide o tabakové výrobky a sladené nápoje, problémom je najmä nová spotrebná daň, ktorá platí od januára 2025. Rast cien pri týchto tovaroch nebol okamžitý či nárazový – prejavuje sa postupne, ako sa vypredávajú staré skladové zásoby a na pulty sa dostávajú tovary s novými cenami. Špecificky tabakové výrobky od začiatku roka zdraželi o približne 4 %.
V cene služieb zase silne vystupuje transakčná daň, ktorá zvyšuje prevádzkové náklady najmä v reštauračnej a hotelovej sfére. Podľa Štatistického úradu SR si spotrebitelia v júni priplatili o 10 % viac za stravovacie služby a o 5 % viac za ubytovanie. Sektor alkoholických nápojov a tabaku prispel k rastu inflácie medziročným zdražením o 5,3 %.
Koniec fajčenia? Ceny pôjdu hore
Z dlhodobého hľadiska môže vývoj cien na Slovensku ovplyvniť aj pripravované opatrenie Európskej komisie, ktorá navrhuje dramatické zvýšenie spotrebnej dane na tabakové výrobky. Podľa uniknutého interného dokumentu by sa mohli dane na cigarety zvýšiť o 139 %, dane na tabak na rolovanie o 258 % a dane na cigary až o 1 092 %.
Do zásobníka daní majú po novom pribudnúť aj zahrievané tabakové výrobky a e-cigarety, ktoré boli doteraz bez jednotnej dane v rámci EÚ. Komisia odhaduje, že tieto zmeny by mohli výnosy členských štátov navýšiť o 15 miliárd eur ročne, no výrazne varuje pred rizikom čierneho trhu a cezhraničného obchodovania. Ak sa medzi krajinami nezabezpečí daňová harmónia, môže to viesť k opačnému efektu, ako bol pôvodný zámer.
,,Rast cien na Slovensku teda nie je len dôsledkom externých vplyvov, ale aj domácich daňových rozhodnutí, ktoré sa súčasne pretavujú do inflácie. Ak sa k tomu pridajú aj nadnárodné reformy, môže mať slovenský spotrebiteľ pred sebou dlhšie obdobie cenového tlaku v citlivých kategóriách,” uzatvára Matej Bajzík, analytik finančných trhov XTB.
