Katarský minister energetiky pohrozil Európskej únii (EÚ) zastavením dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG). Dôvodom je nová a prísna európska Smernica o náležitej starostlivosti firiem v oblasti udržateľnosti (CSDDD), ktorá podľa Kataru vytvára nepriaznivé podnikateľské prostredie. Táto hrozba prichádza v citlivom čase, keď Katar patrí medzi kľúčových dodávateľov, ktorí Európe pomohli nahradiť výpadok ruského plynu, informujú Topky.sk.
Podľa agentúry Reuters, ktorá získala list odoslaný katarským ministrom energetiky Saadom al-Kaabim belgickej vláde ešte 21. mája, Katar varuje, že ak sa v smernici neurobia ďalšie zmeny, nebudú mať inú možnosť, ako vážne zvážiť alternatívne trhy mimo EÚ pre svoj LNG. V liste sa uvádza, že iné trhy ponúkajú stabilnejšie a priaznivejšie podnikateľské prostredie.
Toto varovanie má značnú váhu. Katar je tretím najväčším vývozcom LNG na svete, hneď po Spojených štátoch a Austrálii. Od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa stal pre Európu nenahraditeľným partnerom a v súčasnosti jeho dodávky pokrývajú 12 až 14 % celkovej spotreby LNG v Európe.
Sporná smernica EÚ
Jadrom sporu je nová smernica CSDDD, ktorú EÚ schválila minulý rok. Táto legislatíva vyžaduje, aby veľké firmy pôsobiace v Únii kontrolovali svoje dodávateľské reťazce a zisťovali, či v nich nedochádza k porušovaniu ľudských práv (napr. nútená práca) alebo k poškodzovaniu životného prostredia. Za porušenie hrozia firmám pokuty až do výšky 5 % ich globálneho obratu.
Kataru prekáža najmä požiadavka, aby spoločnosti mali vypracovaný plán prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s cieľom Parížskej dohody o obmedzení globálneho otepľovania o 1,5 stupňa Celzia. V liste sa priamo uvádza, že „ani štát Katar, ani spoločnosť QatarEnergy nemajú v blízkej budúcnosti žiadne plány na dosiahnutie nulových emisií“. Podľa katarskej strany táto smernica podkopáva právo krajín stanoviť si vlastné klimatické ciele v rámci Parížskej dohody.
Hrozba aj pre Slovákov?
Hoci sa spor odohráva na úrovni medzi Katarom a Bruselom, prípadné zastavenie dodávok katarského plynu by malo vážne a priame následky aj pre Slovensko a jeho obyvateľov. Hrozby sa týkajú dvoch hlavných oblastí – cien energií a v krízovom scenári aj samotnej dostupnosti plynu.
Európsky trh so zemným plynom je úzko prepojený. To znamená, že výpadok významného dodávateľa v ktorejkoľvek časti Európy okamžite ovplyvní ceny pre všetkých, vrátane Slovenska. Ak by z trhu zmizlo 12 až 14 % dodávok LNG, ktoré zabezpečuje Katar, európske krajiny by sa museli obrátiť na ostatných dodávateľov (napríklad z USA), aby tento výpadok nahradili.
To by okamžite vyvolalo obrovský konkurenčný boj o dostupné kapacity, čo by viedlo k prudkému nárastu cien na kľúčovej európskej plynovej burze (TTF), od ktorej sa odvíjajú ceny aj pre slovenských dodávateľov. Pre bežných Slovákov by to znamenalo vyššie účty za plyn na kúrenie a ohrev vody, ale aj vyššie ceny elektriny, keďže plynové elektrárne sú dôležité pre stabilitu siete. Následne by sa tieto vyššie náklady na energie premietli aj do cien všetkých tovarov a služieb v obchodoch.
Menej pravdepodobnou, no o to vážnejšou hrozbou, je riziko fyzického nedostatku plynu v krízovej situácii. Hoci v letných mesiacoch by Európa pravdepodobne dokázala výpadok nahradiť (aj keď za vysokú cenu), problém by mohol nastať v prípade tuhej zimy alebo ak by došlo k nečakanému výpadku na inej prepravnej trase.
Pre vnútrozemskú krajinu ako Slovensko, ktorá je závislá od tranzitu cez susedné štáty, by v takejto napätej situácii mohlo byť fyzicky náročné zabezpečiť dostatok plynu pre všetkých. V najhoršom prípade by to mohlo viesť až k nutnosti štátnej regulácie a obmedzovaniu spotreby pre priemysel.
