Vedcom z Univerzity Johnsa Hopkinsa v americkom Baltimore sa podaril významný prielom v oblasti robotických operácií. Ich novo vyvinutý autonómny robot s umelou inteligenciou zvládol operáciu žlčníka u prasaťa úplne samostatne, pričom úloha bola zvládnutá so stopercentnou presnosťou. Robot sa naučil vykonávať zákrok výhradne na základe štúdia videí zobrazujúcich prácu ľudských chirurgov, uviedla vo svojej správe agentúra AP.
Pokročilá technológia trénovaná pomocou videozáznamov
Kľúčový rozdiel medzi týmto pokusom a doterajšími robotickými systémami spočíva v tom, že nový robot nefunguje výlučne podľa vopred programovaného kódu. Výskumný tím z Johns Hopkins vyvinul systém, ktorý využíva typ umelej inteligencie podobnej známemu jazykovému modelu ChatGPT. Základom robota je špecifická neurónová sieť, označovaná ako transformátor, ktorá je namiesto textových výstupov zacielená na konkrétne fyzické činnosti počas chirurgického zákroku.
Po úspešnom zvládnutí tréningu prostredníctvom videí robot vykonal sériu ôsmich autonómnych chirurgických operácií žlčníka na telách ošípaných. Tento typ operácie sa v súčasnosti bežne vykonáva ľudským chirurgom pomocou laparoskopickej techniky. Operácie úplne autonómne realizované robotom sú však pre súčasnú medicínu prelomovou novinkou.
Testovanie chybových situácií a ďalšie kroky vývoja
Tím odborníkov z Johns Hopkinsa venoval osobitnú pozornosť schopnosti systému zvládať neočakávané situácie. V rámci testovania vedci zámerne vytvárali problematické momenty, napríklad nesprávnym umiestnením chirurgických svoriek, aby preverili flexibilitu a reakcie robota. Autonómny systém bol pritom schopný tieto umelé prekážky okamžite identifikovať a upraviť postup tak, aby boli všetky komplikácie vyriešené bez nutnosti ľudskej intervencie.
Podľa vedúceho vedeckého pracovníka tímu, Axela Kriegera, ide zatiaľ len o demonštráciu možností v kontrolovanom laboratórnom prostredí. Následné kroky výskumu budú smerované k realizácii rovnakého zákroku na živom zvierati, čím by vedci definitívne potvrdili praktickú aplikovateľnosť tejto technológie.
Budúcnosť robotiky v operačných sálach
Ambíciou amerického výskumného tímu pritom nie je vytvoriť úplne autonómneho robota, ktorý by úplne nahradil prácu chirurgov. Zámerom je skôr vyvinúť systém zosobňujúci podobné princípy, aké poznáme napríklad z oblasti autonómnych vozidiel. Tak, ako vozidlám pomáhajú moderné technológie ako asistent parkovania alebo brzdenia, mohol by robotický systém v budúcnosti chirurgom pomáhať zvládať náročné alebo rutinné časti chirurgických výkonov v reálnom čase a bezpečne.
Takýto pokrok by podľa odborníkov mohol v budúcnosti výrazne zvýšiť bezpečnosť a presnosť zákrokov, ako aj pomôcť odľahčiť chirurgov pri intenzívnej pracovnej záťaži. Aj keď implementácia podobných systémov do každodennej klinickej praxe je stále otázkou ďalšieho výskumu a testovania, najnovší úspech vedcov z Baltimore predstavuje významný krok smerujúci k bližšiemu spojeniu robotiky, umelej inteligencie a modernej medicíny.
