Plánovaný zákaz predaja nových áut so spaľovacím motorom v americkej Kalifornii, ktorý mal vstúpiť do platnosti od roku 2035, čelí nečakanému zvratu – zrušeniu. Najľudnatejší štát USA, ktorý je dlhodobým lídrom v oblasti ekologických regulácií, sa stal centrom ostrej politickej a legislatívnej bitky, ktorá môže ovplyvniť celý automobilový priemysel. Téme sa venuje portál Autoviny.sk.
Kalifornia má dlhú tradíciu v sprísňovaní emisných noriem, ktorá siaha až do 70. a 80. rokov. Vďaka špeciálnym právomociam si mohla určovať vlastné, prísnejšie pravidlá ako zvyšok USA. Za vlády prezidenta Joea Bidena sa guvernérovi Gavinovi Newsomovi podarilo prostredníctvom federálnej agentúry EPA zabezpečiť výnimku, ktorá štátu umožnila naplánovať plošný zákaz predaja nových benzínových, naftových a hybridných vozidiel od roku 2035.
Najnovší vývoj však ukazuje, že tieto plány môžu stroskotať. Snemovňa reprezentantov Spojených štátov schválila legislatívu, ktorá Kalifornii toto výnimočné právo odoberá. Návrh prekvapivo nepodporili len republikáni, ale aj 35 demokratov, vrátane dvoch zástupcov priamo z Kalifornie.
Politická aj právna kolízia
Zrušenie kalifornských privilégií je súčasťou širšieho úsilia republikánov revidovať klimatickú politiku. Prezident Donald Trump už skôr oznámil, že jeho vláda nebude podporovať dotácie na elektromobily ani zákaz spaľovacích motorov, pretože Američania by mali mať slobodu výberu. Podľa republikánskeho lídra Steva Scaliseho ide o radikálnu klimatickú agendu, ktorá by ľuďom vnucovala elektromobily.
Guvernér Newsom však avizuje, že bude naďalej bojovať za udržanie zákazu. Obvinil republikánov, že sú platení pravicovými záujmovými skupinami, a zopakoval, že cieľom kalifornskej politiky je ochrana ovzdušia. Celá situácia sa tak dostáva do právne nejasných vôd a odborníci očakávajú zdĺhavý súdny spor, ktorý ovplyvní nielen smerovanie americkej klimatickej politiky, ale aj budúcnosť celého automobilového trhu.
Čo plánuje EÚ?
Situácia v Európe je na prvý pohľad podobná. Aj Európska únia prijala rozhodnutie o zákaze predaja nových vozidiel so spaľovacím motorom od roku 2035. Na rozdiel od Kalifornie však EÚ ponechala výnimku pre autá, ktoré budú spaľovať takzvané e-palivá, teda syntetické palivá z obnoviteľných zdrojov.
Aj tento krok však vyvolal silné reakcie. Krajiny ako Nemecko a Taliansko začali požadovať zmiernenie podmienok a automobilky ako Volkswagen, BMW či Stellantis varujú, že prísne termíny môžu ohroziť pracovné miesta a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.
Hlavný rozdiel je v tom, že EÚ má jednotný legislatívny rámec, zatiaľ čo v USA je trh decentralizovaný a regulácie závisia od jednotlivých štátov. Napriek tomu sa očakáva, že v najbližších rokoch bude aj v Európe rásť tlak na úpravu legislatívy a dôraz na technológie, ktoré umožnia ekologickú mobilitu bez drastických zákazov.
Zákaz prináša viaceré riziká
Plán Európskej únie uvaliť zákaz na predaj nových áut so spaľovacím motorom od roku 2035, hoci je motivovaný ekologickými cieľmi, predstavuje pre bežných európskych motoristov celý rad významných rizík a výziev. Tieto riziká nie sú len technologického, ale aj finančného a praktického charakteru.
Jedným z najväčších rizík je cenová dostupnosť a sociálny dopad. Elektromobily sú v súčasnosti výrazne drahšie ako porovnateľné spaľovacie autá. Hoci sa očakáva, že ich cena bude klesať, neexistuje žiadna záruka, že do roku 2035 budú cenovo dostupné pre stredné a nízkopríjmové vrstvy obyvateľstva.
To by mohlo viesť k situácii, kde sa nové auto stane luxusom len pre bohatších, zatiaľ čo ostatní budú odkázaní na starnúci a čoraz drahší trh s ojazdenými spaľovacími autami. Zákaz predaja nových spaľovákov by totiž mohol paradoxne zvýšiť dopyt po kvalitných ojazdených autách, a tým aj ich cenu.
Ďalším vážnym problémom je nedostatočná a nerovnomerne rozložená nabíjacia infraštruktúra. Zatiaľ čo v mestách a na hlavných diaľničných ťahoch sa sieť nabíjačiek rozširuje, vo vidieckych oblastiach, na sídliskách či v starších bytových domoch je situácia oveľa zložitejšia.
Pre milióny ľudí žijúcich v bytoch je predstava nočného nabíjania auta stále neriešiteľným problémom, keďže elektrické siete budov na takúto masívnu záťaž neboli projektované. Tento stav môže viesť k preťaženiu lokálnych sietí a vyžadovať si obrovské a nákladné investície, ktoré sa v konečnom dôsledku môžu premietnuť do vyšších cien elektriny pre všetkých.
Slovensko je na tom „extra“ zle
Pokiaľ ide konkrétne o Slovensko, to zápasí so všetkými uvedenými rizikami. Ceny elektromobilov sú v pomere k priemernej mzde príliš vysoké, nabíjačiek je málo a ani nie sú rozmiestnené rovnomerne.
Elektrické vozidlá sa stali obzvlášť nedostupnými v tomto roku, kedy vstúpili do platnosti početné konsolidačné opatrenia, ktoré nakladajú ďalšiu finančnú záťaž na plecia domácností, predovšetkým formou vyšších či nových daní.
Keďže štát konsoliduje, šetrí všade, kde to ide. A aj keď to o výdavkoch vlády zatiaľ veľmi neplatí, je vysoko nepravdepodobné, že by našla voľné prostriedky na podporu elektromobility. Stojí pritom za zmienku, že konsolidácia nebude prebiehať len v tomto roku – pravdepodobne bude trvať až do konca aktuálneho volebného obdobia.
Z toho vyplýva, že rozmach elektromobility, ktorý už predtým bol veľmi pomalý, zrejme bude v najbližších rokoch ešte pomalší.
Prečítajte si tiež
Pokiaľ ide o výhodnosť elektromobilov voči spaľovákom, čo je v súvislosti s plánovaným radikálnym krokom EÚ hojne rozoberaná problematika, odporúčame vám prečítať si náš článok, v ktorom sme vás informovali o komplexnom porovnaní za viac ako 100-tisíc eur. Toto porovnanie prinieslo tak šokujúce výsledky, že sa ich tí, ktorí si analýzu objednali, pôvodne snažili „ututlať“.
