Zástupcovia podnikateľov a profesijných zväzov z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) vyslali z Bratislavy jasný signál, a to priamo smerom na Brusel, respektíve na vedenie Európskej únie (EÚ). Na konferencii Visegrad 4 Business 2025 podpísali memorandum, v ktorom naliehajú na prehodnotenie viacerých kľúčových oblastí európskeho hospodárstva, informuje SITA.
Konkrétne apelovali na zmeny v rámci energetickej politiky, medzinárodných ciel, ako aj rovnosti príležitostí pre všetky členské štáty. Podľa odborníkov sú to práve tieto oblasti, ktoré aktuálne brzdia udržateľnú konkurencieschopnosť európskych firiem.
EÚ by mala zlepšiť vzťahy s USA
Jednou z hlavných požiadaviek podnikateľov je obnova transatlantických obchodných vzťahov medzi EÚ a USA. Pretrvávajúce obchodné spory, ktoré sprevádzajú vysoké ekonomické bariéry, podľa nich oslabujú cenné partnerstvo, zvyšujú náklady a taktiež posilňujú neistotu nielen pre firmy, ale aj pre spotrebiteľov. Dodávajú, že v tejto súvislosti číha hrozba aj na pracovné miesta.
Z tohto dôvodu vyzávajú Brusel na obnovenie bezcolných režimov, teda aspoň v kľúčových sektoroch, ako sú automobilový priemysel, oceľ, hliník alebo čisté technológie.
Tieto požiadavky si na konferencii vypočul aj európsky komisár Maroš Šefčovič. Podnikatelia ho upozornili, že európsky trh čelí silnej cenovej konkurencii tretích krajín, ktoré profitujú z nesystémových dotácií a nižších environmentálnych štandardov.
Memorandum preto vyzýva Európsku komisiu (EK), aby proti takémuto dovozu konala preventívne, teda už na základe „hrozby ujmy“, a nečakala na okamih, keď škody skutočne prídu.
Ceny energií ako hlavná brzda
Experti sa potom ohradili aj voči extrémne vysokým cenám energií, ktoré považujú za najzásadnejšiu prekážku konkurencieschopnosti.
V memorande navrhujú ako krátkodobé opatrenia zníženie nákladov pre energeticky náročné odvetvia, obmedzenie špekulácií na energetických burzách a podporu dlhodobých zmlúv mimo búrz. Z dlhodobého hľadiska vidia riešenie v stabilizácii cien elektriny cez zvýšenie kapacít na jej skladovanie a v harmonizácii sieťových poplatkov v rámci EÚ.
Podpora strategických odvetví
Oblasť energetiky potom plynule napojili na podporu strategického priemyslu. Podnikatelia volajú po zrýchlení investícií do výroby batérií a čipov priamo v Európe, ako aj po podpore tradičných výrobcov.
Zdôrazňujú tiež potrebu zahrnúť strategické odvetvia, akým je napríklad oceliarstvo, do inovačných programov EÚ, ako aj potrebu presadzovať realistické ciele a technologickú neutralitu v automobilovom sektore.
Medzi kľúčovými opatreniami rezonovala aj požiadavka na zásadné zníženie regulačného a administratívneho zaťaženia podnikov.
Štvrtého ročníka konferencie v Bratislave sa zúčastnilo viac ako štyristo účastníkov. Podujatie uzavrel predseda Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek, ktorý zdôraznil, že dynamická spolupráca medzi štátmi aj medzi verejným a súkromným sektorom je dnes potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.
Sú energie naozaj také drahé?
Energie momentálne rozhodne nie sú najlacnejšie, aké kedy boli. Na druhú stranu však situácia nie je úplne vážna, teda aspoň pokiaľ ide o elektrickú energiu.
Od začiatku roka klesla cena megawatthodiny (MWh) o viac ako 47 eur, pričom na začiatku júna sa pohybuje okolo 70 eur za MWh. Odborníci z Dáta bez pátosu upozorňujú, že táto hodnota je porovnateľná s tou z roku 2021, čo je povzbudivá správa ako pre domácnosti, tak aj pre priemysel.
Pohľad na burzové záznamy stredne Európy odhaľuje, že vrchol cien elektriny bol dosiahnutý počas energetickej krízy – konkrétne v auguste 2022 sa jedna MWh elektriny predávala za takmer tisíc eur.
Aj keď spotové ceny sú dynamické a od apríla 2025 (približne 85 eur za MWh) mierne vzrástli, v ročnom porovnaní zostávajú na nízkych úrovniach, podobných obdobiu pred krízou v druhej polovici roka 2021.
Podľa Eurostatu u nás v roku 2024 kilowatthodina (kWh) elektriny stála v priemere iba 18 centov, čo je menej ako vo väčšine ostatných členských štátov.
Avšak napriek tomu, že máme jednu z najnižších regulovaných cien, náklady na energie stále výrazne zaťažujú slovenské rozpočty. Európska komisia (EK) odhaduje, že na plyn, tuhé palivá a elektrinu vynaložíme asi 12 percent našich príjmov. Značná časť týchto výdavkov je pritom spojená práve so spotrebou elektrickej energie.
Hrozba kolapsu kľúčového priemyslu
Pokiaľ ide o vzájomné ekonomické vzťahy medzi Európou a USA, veľkou hrozbou je zdvojnásobenie amerických ciel na dovoz ocele, ktoré pre európsky priemysel predstavuje hrozbu priam katastrofálnych rozmerov.
Výroba ocele je kľúčovým pilierom pre viaceré dôležité odvetvia, vrátane automobilového priemyslu či stavebníctva. Pokiaľ by teda oceliarsky priemysel v Európe skolaboval, ohrozilo by to nielen samotné hutníctvo, ale aj širokú sieť naviazaných priemyselných odvetví a v konečnom dôsledku aj celú hospodársku a bezpečnostnú infraštruktúru Európy.
EÚ sa však stále môže vyhnúť tomuto scenáru, ak príjme prípravné opatrenia. V prvom rade by podľa odborníkov mala zlepšiť konkurencieschopnosť svojho oceliarskeho priemyslu. Jednou z možných ciest, ako to dosiahnuť, je podpora lacnejších a ekologickejších alternatív k súčasným výrobným procesom, najmä prechod z pecí poháňaných fosílnymi palivami na technológie využívajúce zelený vodík.
V tomto smere zohráva mimoriadne dôležitú úlohu EK, ktorá môže podporiť investície do výskumu a výroby lacnejšieho zeleného vodíka a zároveň poskytnúť priemyslu prístup k lacnejšej energii.
