Štát v rámci hľadania úspor pre konsolidáciu verejných financií navrhuje zrušiť jeden štátny a jeden cirkevný sviatok. Krok, ktorý by mohol do rozpočtu priniesť odhadom až 300-miliónov eur, však vyvolal okamžitú a silnú vlnu kritiky. Premiér Robert Fico totiž naznačil, že prvým kandidátom na zrušenie dňa pracovného pokoja by mohol byť 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu. Na toto opatrenie už reagujú aj školy a obchody, informuje denník Pravda.
Hoci by 17. november zostal štátnym sviatkom, stal by sa z neho bežný pracovný deň – sviatok bez pracovného pokoja. Tento nápad okamžite odsúdila opozícia. Predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka uviedol, že premiér si „neomylne“ vybral na rušenie práve tento dátum, ktorý je pre nich pripomienkou, že slobodu si treba neustále vybojovať. Podpredsedovi KDH Viliamovi Karasovi sa javí tento dátum ako „jablko sváru“ a Veronika Remišová zo strany Za ľudí v tom vidí pohŕdanie demokraciou.
Premiér Fico argumentuje tým, že Slovensko má so 14 dňami pracovného pokoja jeden z najvyšších počtov voľných dní v Euŕopskej únii (EÚ). V hre tak teoreticky zostávajú aj ďalšie dni, ako 1. máj, 8. máj či Výročie SNP.
Univerzity udelia rektorské voľno
Odpor voči zrušeniu voľna na 17. novembra však nezostal len v rovine politických vyhlásení. Rektor Univerzity Komenského Marek Števček pripomenul historický význam tohto dňa, spojený s nacistickými represiami proti študentom v roku 1939 aj so začiatkom Nežnej revolúcie v roku 1989.
Univerzita Komenského, spolu s Vysokou školou múzických umení, preto už avizovala, že v tento deň udelí študentom symbolické rektorské voľno.

K iniciatíve sa pridala aj najväčšia banka na Slovensku, Slovenská sporiteľňa. Jej riaditeľ Peter Krutil oznámil, že ako gesto úcty k hodnotám slobody a demokracie zostanú všetky ich pobočky aj centrála zatvorené a viac ako 3 500 zamestnancov bude mať voľno. O postoji Slovenskej sporiteľne sme vás už informovali v samostanom článku na tomto odkaze.
Jednota sa podvolí, Kaufland zatiaľ váha
Pokiaľ ide o obchody, tie by mali 17. novembra otvorené po prvýkrát od roku 2017. Vraj by sa tým naplnilo dávne volanie liberálov, ktoré pre rokmi symbolizovali pamätné slová Richarda Sulíka o nemožnosti si kúpiť si „teplé rožky“.
Niektoré obchodné reťazce, ako napríklad Jednota, potvrdili, že sa prispôsobia legislatíve. Iné, ako Kaufland, sú zatiaľ s verdiktom opatrné.
Opatrní však rozhodne nie sú odborári a ľudskoprávni aktivisti. Riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda upozornil, že Slováci už dnes odpracujú v priemere o 1,5 hodiny týždenne viac, ako je priemer EÚ, a to za nižšie mzdy.
Konfederácia odborových zväzov dodala, že ekonomika Slovenska je mylne postavená na vysokom počte odpracovaných hodín a zrušenie sviatkov by zamestnancov pripravilo aj o sviatočné príplatky a možnosť oddychu. Namiesto toho by sa mal štát podľa nich sústrediť na zvyšovanie produktivity cez investície do vzdelávania a modernizácie.
Vládna koalícia navyše čelí ďalšej prekážke. Väčšina sviatkov na Slovensku (celkovo deväť) je cirkevných a chráni ich Vatikánska zmluva. Podľa právnikov by ich jednostranné zrušenie bolo v rozpore s týmto medzinárodným dokumentom, čo výrazne zužuje vláde manévrovací priestor.
Slováci prídu o príplatky
Pokiaľ by skutočne došlo k zrušeniu pracovného pokoja dňa 17. novembra, pracujúci by to pocítili nielen fyzicky, ale aj na výplatnej páske. Hoci by stále išlo o sviatok, za prácu v tento deň by už nedostali príplatky. Príplatky, ktoré boli doteraz vyplácané za prácu počas sviatku, pritom predstavovali najmenej 100 percent priemerného hodinového zárobku zamestnanca.
Ako príklad môžeme použiť zamestnanca s minimálnou mzdou, ktorá v tomto roku dosahuje 816 eur mesačne, respektíve 4,690 eura na hodinu. Pri osemhodinovej pracovnej zmene môže kvôli jednému zrušenému sviatku prísť o príplatok vo výške až 37,5 eura. Po novom bude za prácu 17. novembra dostávať len svoj bežný plat, bez akéhokoľvek navýšenia.

Stojí za zmienku, že nejde o prvý prípad takejto úpravy. Minulý rok bol podobným spôsobom zrušený 1. september, teda Deň Ústavy SR, ako sviatok pracovného pokoja. Aj vtedy sviatok zostal v kalendári, avšak zamestnanci prišli o zákonný nárok za prácu počas tohto dňa.
Prečo sa má sviatok zrušiť?
Kontroverzné opatrenie je de facto výsledkom nedobre premysleného iného kontroverzného opatrenia – transakčnej dane. Vláda sa rozhodla vyhovieť požiadavke Andreja Danka, šéfa Slovenskej národnej strany (SNS), ktorá zahŕňala zrušenie platnosti dane z finančných transakcií pre živnostníkov a malé firmy s obratom do 100-tisíc eur.
Problémom je, že takýmto krokom by došlo k značnému výpadku príjmu pre štátnu kasu – práve zrušenie sviatku má túto dieru vyplniť.
Pripomíname však, že zatiaľ nepadol finálny verdikt. Transakčná daň stále platí pre všetky podnikateľské subjekty. Premiér Fico potvrdil, že diskusie na túto tému nebudú predmetom mimoriadnej schôdze parlamentu – rokovať sa bude až v septembri.