Od 1. januára tohto roka platí na Slovensku spotrebná daň na sladené nealkoholické nápoje. Pôvodným zámerom jej zavedenia bolo zabezpečiť dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu v období finančnej konsolidácie. Po prvých mesiacoch od zavedenia však slovenskí výrobcovia a obchodníci evidujú poklesy predaja výrazne presahujúce štátne prognózy. Aj keď ministerstvo financií zatiaľ oficiálne nezverejnilo aktualizované čísla, situácia na trhu jasne poukazuje na prepad výraznejší, než bol pôvodne predpokladaný.
Pokles predaja až o štvrtinu, najviac postihnuté sú lacnejšie produkty
Podľa Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM) došlo v prvých troch mesiacoch roku 2025 k významným poklesom predaja naprieč rôznymi typmi sladených nápojov — v určitých kategóriách až na úrovni 25 percent. Pred zavedením dane slovenské ministerstvo financií odhadovalo iba 5-percentné zníženie spotreby, čo znamená, že reálne dopady môžu mať negatívny vplyv na objem príjmov, ktoré sú odvádzané do štátneho rozpočtu. Najviac zasiahnuté sú veľké objemy (1,5 až 2 litre) lacnejších sladených nápojov, ktoré sú populárne v nízkopríjmových domácnostiach a rodinách s deťmi kvôli priaznivejšej cene za liter.
Významný cenový nárast zaznamenali aj sirupy a koncentráty, pričom bežné značky s nízkym obsahom ovocného podielu dnes stoja takmer 4 eurá. Tieto produkty pritom boli dlhodobo jednou z cenovo dostupných alternatív pre väčšie rodiny. Pokles dopytu sa však dotkol aj prémiovejších sýtených značiek, kde evidované zníženie spotreby predstavuje približne 15 percent. Veľké zníženie predaja zažili najmä hromadné balenia produktov určených pre domácu spotrebu, pričom tieto formáty predtým tvorili významnú časť odbytu v šiššom portfóliu výrobcov.
Celkový výsledok je z pohľadu výrobcov zatiaľ jednoznačne negatívny. Aj keď spoločnosť Kofola potvrdzuje celkový nárast tržieb v prvých troch mesiacoch o 2 percentá, jej prevádzkový zisk (EBITDA) zaznamenal pokles o výrazných 37 percent, čo signalizuje, že dodatočné náklady spôsobené daňou nebolo možné plne preniesť na spotrebiteľov. Výrobcovia pritom upozorňujú aj na špecifický systém predzásobenia, keďže mnoho maloobchodných odberateľov pred koncom roka 2024 výrazne zvýšilo zásoby zásob kvôli avizovanému rastu cien. Po vyčerpaní týchto starých zásob však až v prvom štvrťroku 2025 začal výraznejšie platiť reálny efekt vyšších cien, čo prispelo k prudkému prepadu predaja.
Ceny sa výrazne zvýšili, zdravotný efekt dane je otázny
Podľa údajov asociácie výrobcov a odhadov obchodníkov ceny mnohých tradičných sýtených nápojov medziročne stúpli až o 30 – 50 percent, zatiaľ čo sirupy či rôzne koncentráty zdraželi až dvojnásobne. Takéto extrémne cenové výkyvy podľa výrobcov spôsobili výrazné narušenie záujmu spotrebiteľov, ktorí sú nútení hľadať alternatívy alebo jednoducho prestať tieto produkty kupovať.
Ministerstvo financií SR síce doposiaľ uviedlo len všeobecné stanovisko, že výber dane zatiaľ považuje za v súlade s očakávaniami, ale zároveň avizuje komplexnejšiu analýzu a aktualizáciu prognózy počas nasledujúceho podnikateľského štvrťroka na júnovom Výbore pre daňové prognózy. Podľa dostupných informácií z trhu však nie je vylúčené, že príjmy získané touto spotrebnou daňou zostanú výrazne za pôvodnými odhadmi.
Zníženie spotreby sladených nápojov by teoreticky mohlo prispieť aj k zlepšeniu zdravia obyvateľstva, no podľa tvrdení výrobcov je zdravotný efekt opatrenia zanedbateľný. Sladené nápoje totiž dlhodobo predstavujú iba zanedbateľné (2 – 3 percentá) príspevku ku kalorickému príjmu Slovákov. Skúsenosti zo zahraničia tiež naznačujú, že daň z cukru obyčajne vedie namiesto k poklesu k presunu spotreby do iných, zdanením nepostihnutých, no rovnako kalorických kategórií produktov. Medzinárodné skúsenosti navyše spochybňujú úspešnosť podobných opatrení, keďže v niektorých prípadoch viedli dokonca k nárastu cezhraničných nákupov a negatívnym ekonomickým dôsledkom.
Bude nutná revízia nastavenej sadzby dane?
Aktuálne výsledky prvého kvartálu 2025 jasne naznačujú, že vláda môže čoskoro čeliť potrebe prehodnotiť nastavenie daňových sadzieb alebo rozsah uplatňovania dane. Kľúčové bude, ako sa štátna administratíva postaví k dostupným dátam a realite trhu. Možnosti sú rôzne – od úpravy sadzieb cez rozšírenie zdanených položiek až po kompletné prehodnotenie celého daňového nástroja.
Jedno je pritom isté už dnes: daň zo sladených nápojov vyvolala výraznejšie zmeny na trhu, než vláda pôvodne predpokladala. Pokračovanie aktuálnych trendov by mohlo viesť k nižším než plánovaným príjmom, rastúcim obavám medzi výrobcami a dlhodobým zmenám v spotrebiteľskom správaní. Najbližšie mesiace tak ukážu, či cieľ pôvodných opatrení – podporiť štátne príjmy – nebude naopak znamenať zvýšenie neistoty na domácom trhu s nápojmi.
